You are not Thor

20. července 2015 v 0:09 | Lenik


Nadpis nie je podstatný #175

5. července 2015 v 20:14 | Lenik |  Ehm....
Ahojte!

Práve len tak sedím na posteli a spomenula som si, že už som sa dlho neozvala na blog a že posledných pár dní malo niečo do seba. Smějící se

V piatok sme mali s Mirkou promócie, všetko dopadlo super, dokonca (s čím sme vôbec neratáli) došiel aj náš super sexy učiteľ lomené nový dekan - ten čo prišiel na hodinu v converskách, super košeli a s dobrou voňavkou.

aaah, tak úprimne vám podal ruku a zaželal všetko dobre do budúcnosti.


Všetky tie slová o tom, ako si máme plniť sny a ako musíš poznať prístav, do ktorého sa chceš plaviť, inak nechytíš ten správny vietor, ktorý ťa tam dovedie, sú pekné, ale realita je oveľa sadistickejšia.

Nie, tú otrepanú tému nemienim začínam, začne ma z nej bolieť hlava.


Prišla som na to, že na každej fotke držím ten diplom buď takto nastojato alebo dole hlavou Smějící se


Po promóciach som spolu s rodičmi zamierila rovno na oslavu 60tky môjho uja a tety.

Smějící se

A keďže sme ten typ rodiny, v ktorej sa skoro nikto s nikým nebaví, ale členovia sa stretnú na takejto oslave, a potom sa spolu opijú...

Bolo mi celý víkend zle.

A čo napíšem ako posledné... v stredu letím za sestrou do uk. Na pár dní a potom prídem s nimi na svk späť. Prídu na dovolenku, na 3 týždne, pokrstiť malého, oslaviť maminu 50tku a asi v prvom rade oddýchnuť si od nemocnice a anglických lekárov.
Naša mama o ničom nevie, takže ju asi trafí šlak, keď ich uvidí stáť vo dverách. Smějící se

Vraj chcú pre ňu prekvapenie, však sa hovorí, že čo ťa nezabije... Smějící se


Vychovala škodoradostné deti.

 


Nadpis nie je podstatný #174

18. června 2015 v 18:38 | Lenik |  Ehm....
Ah ľudkovia moji, čo mám tak asi nové?

Ešte stále okolo seba rozosievam eufóriu z ukončenia školy.


Čoho mi je nesmierne ľúto, sú príhody a absurdity, ktoré som tam zažívala, ale inak...



Čo k tomu ešte dodám je, že 3. júla máme s Mirkou promócie, na ktoré sa mi ani veľmi nechce ísť, pretože príde mi trápne zrazu takto slávnostne osláviť koniec štúdia, ktoré počas troch rokov bolo brané bez vážnosti a situáciami pripomínalo kocúrkovo.

Ďalšia novinka. Mám prácu! Skôr brigádu, ale to je jedno, obe mi prinesú prachy! Aka nové šminky aka letenka do UK.
A čo je lepšie ako fešný vodič autobusu, ktorý vás každé ráno odvezie až na zastávku, 30 metrov od vašej práce....

*zapálie si cigarety* Môj malý synovec je práve teraz posledné dni v nemocnici. Na detaily sa vykašlem, ale modlím sa každý večer, aby som radšej ja prišla o svoje zdravie a on bol doma a v pohode a usmievavý a spokojný.
A kto to ešte nevytušil z mojich článkov, som riadny ancikrist čo sa týka cirkvi. Ale..je to asi jediný chlap, pre ktorého sa takto trápim a o ktorého sa obávam a starám. Nehovoriac o mojej otrave bratovi, ktorý je hneď na druhej priečke.

To je tak asi všetko.

Ak chcete, hoďte mi sem vaše novinky, rada si ich prečítam.





Nadpis nie je podstatný #173

1. června 2015 v 20:14 | Lenik |  Ehm....
Dala som to.


Som lucky bitch lebo som si vytiahla takú tému, ktorú som vedela od slova do slova.


Na najbližšie roky som si svoj limit šťastia vyčerpala, mám taký pocit.

Takže som opäť slobodný človek, ktorý môže konečne kedy-sa-mu-zachce písať, môže pozerať seriály, až kým neumrie na vedľajší symptón príliš nízkej mozgovej aktivity.




V skutočnosti neskáčem takto od radosti, čakám kedy môj mozog trochu spomalí, aby som mohla ísť spať.

Nadpis nie je podstatný #172

30. května 2015 v 7:29 | Lenik |  Ehm....
Už to prichádza.

Musela som si pustiť Eda, aby som sa práve nepogrcala od stresu.


V pondelok štátnicujem, tak budem vážne potrebovať, aby ste mi držali všetky prsty na rukách (nie palce! tie sú iba dva, prsty).

Dnes prišlo to kruté uvedomenie si, že vlastne v pondelok si ma profáci pekne osmažia zprava aj zľava a že neúspech je niečo, čoho sa bojím.

Nejde o tie keci, ako som celé tri roky tvrdo makala, aby som sa dostala tam, kde som teraz...

Ťažko sa bude vysvetľovať iným a mne samej, prečo som to nespravila, prečo musím ísť na opravné a podobne.


Posledné tri mesiace si neprajem nič iné, len to už mať za sebou a byť zase človek, ktorého systém vystretlí do života s heslom: a teraz sa o seba postaraj.

Nebolo to o ničom inom ako: už len napísať bakalárku, dať tie skúšky a štátnice; potom keď som odovzdala bakalárku: už len čakať na posudok od školitela, modliť sa, aby mi nedal fx, potom tie skúšky a štátnice. Keď som mala posudok a hrubý ľadovec, na ktorom sa potopil Titanic mi spadol zo srdca to bolo o: mám 8 dní, 6 skúšok, to dám a potom už len štátnice. A po každej skúške som si hovorila, že už len mám o jednu škúšku menej, štátnice a dovi dopo. Po všetkých skúškach som si hovorila, okeeeej, toto už musíš spraviť, posledný krok k tomu, aby si to ukončila. Teraz si hovorím: už len 6 tém si pozrieť a už len v pondelok obhájiť prezentáciou bakalárku, vytiahnuť si dobrú tému a hlavne nebyť ticho a povedať im tam čo viem.

A tu sa mi sťahuje riadne žalúdok.

Pretože, mám práve v hlave tie katastrofické predstavy o tom, ako spadne sanfranciský most a ja stojac na ňom, spolu s ním.

A moji milí spolužiaci začali zisťovať ako dopadli vo štvrtok na štátnicach piataci a aký profák bol aká sviňa.

Ak sa na to pozriem z pokojného hľadiska, veď budem mať opravné v auguste, nie je to tak, že ak teraz nespravím, opakujem ročník, ....celé leto na učenie ale na druhej strane: JA TO UŽ CHCEM MAŤ Z KRKU V PONDELOK DO FRASA.

Okrem iného, naša škola sa ruší, takže za opravnými štátnicami si pekne pocestujem 6 hodín autobusom do Nitry. (ďalšie pekne vyšpionovaná informácia od piatakov, kt. nespravili štátnice vo štvrtok)

Idem tam so stiahnutým chvostom medzi nohami, pretože cítim, že je to viac o šťastí ako o tom, ako dobre sa pripravím a koľko sa toho naučím.

Musím mať šťastie, aby som si vytiahla dobrú tému, musím mať šťastie, aby som nedostala okno, musím mať šťastie, aby sa im moja odpoveď zdala dostatočná, musím mať šťastie...

Takže nezabudnite na tie prsty.

Idem si ešte trochu postresovať, ale posnažím sa nie veľmi, nechcem mať na žalúdku vredy.


Nadpis nie je podstatný #171

24. května 2015 v 20:26 | Lenik |  Ehm....
Dnes brácho odletel za sestrou do UK na leto, niečo si zarobiť.


Vo vzduchu cítim krásne rána, bez búchania a trieskania...

Smějící se

Tak trochu závidím, pretože si užije celé leto so synovcom, ktorý bude mať za pár dní 4 mesiace a už si veselo rozpráva sám pre seba a reaguje na vás a usmieva sa a tak...ah.


Letel o jedenástej, takže jeho kamoš prišiel po neho niečo pred desiatou...

Mama začala revať, ešte ani nemal kufor v chodbe, Smějící se brat len: joj mami neplač. Objal ju a potom ho nechcela pustiť Smějící seSmějící seSmějící se

Viem, že toto znie maximálne škodoradostne, ale moja mama je drama queen. Smějící se

Neprestane plakať, ani keď jej poviete, že ide len na leto, ani keď jej poviete, že to najlepšie dieťa (JA) jej ostalo doma :-D (asi vtedy spustila ešte horšie rumádzganie), čímkoľvek sa snažíte zjemniť situáciu, ona len chodí z izby do izby, ukladá vysušené prádlo do skríň a pri tom plače a zavýja, že jej je ľúto, že tam šiel sám (ehm mami, bude bývať u sestry a švagra), že si neužije leto (ehm mami, leto v anglicku), že tam nebude mať čo jesť (ehm mami, mcdonaldy na každom kroku) a celkovo v skutočnosti vyplavuje svoje pocity uvedomenia si, že malé vrabce jej vylietajú z hniezda...

A teraz si to predstavte v tej najkomickejšej verzii. Smějící se

Je to rovnaké ako u mňa, keď jej spomeniem, že po lete sa chcem presťahovať do UK. Hádže totálne nezmyselné argumenty, ktoré by ma mali presvedčiť, aby som ostala doma, alebo sa maximálne vracala každé dva mesiace.

Hold, rodičia to majú naozaj ťažké s týmto.

Neviem si predstaviť drama queen v lete, keď prídu s malým na dovolenku na tri týždne a potom pôjdu domov.

Možno vám to aj natočím. Smějící se

(Teraz si dala posledný kúsok brachovej torty, kt. som mu spravila predčasne k narodkám a už len počujem oca ako jej hovorí, aby mu zase nevolala, Smějící se že zase bude revať.) Smějící se

Aáh nech dvihne ruku ten, kto má takú pošahanú rodinu ako ja.



Nadpis nie je podstatný #170

12. května 2015 v 15:07 | Lenik |  Ehm....
Dnes som konečne dostala hodnotenie z bakalárky!

Schytala som C, čo je úplne spoko.


Horšie mi už naložil školiteľ v posudku, vymenoval všetky zlé časti a viete ako sa kritika zle počúva.... aaaale kde, je mi to jedno Smějící se.


Takže "už len" štátnice, pekne sa všetko naučím a prekvapím ich mojou pripravenosťou, až im padne sánka na stôl....aaaaale kde, však sa poznám.


Ed Sheeran - Photograph MV

10. května 2015 v 18:39 | Lenik |  Official music videos

Kebyže som slávna a chcem urobiť podobné video ako toto, nemala by som materiál, pretože komunizmus a žiadne moderné výdobytky. Smějící se

Nadpis nie je podstatný #169

7. května 2015 v 22:18 | Lenik |  Ehm....
Neviem ako je to s vami, s tými, čo majú mladšieho súrodenca, ale u nás to funguje nejako takto.


Brat šiel včera na výjazd do mesta so spolužiakmi, viete, maturanti a tie príležitosti, poďme sa opiť, však zachvíľu už nebudeme spolužiaci a keď sa o rok stretneme na ulici, ani sa nepozdravíme...

Troloval mamu celý deň, že príde nad ránom, moja mama (typ matky, čo nezaspí bez toho, aby nemala všetkých členov rodiny spočítaných a aby dvere neboli zamknuté s x bezpečnostnými zámkami) penila a slabo sa mu vyhrážala, že ho nechá spať na rohožke pred dverami.

Ja som mu len povedala, aby sa nedal tak dole, že o sebe ani nebude vedieť.

Odišiel.

Mama hučala ako piliňák ešte dlho.

Uložila som sa do postele.

V tom mi napadlo, že mám slabú bateriu na mobile a brat, keď je von, väčšine mne vypisuje, že už ide domov a podobne. Tak som znova vstala z postele (nah) a dala pre istotu nabíjať mobil. Popočítala som holých Edov, ktorí preskakovali cez plot a zaspala som.

Zobudila som sa na zvuk smsky (znie to ako keď píšete na stroji). Brat mi o tretej napísal, že už ide domov, tak som samozrejme musela vstať, lebo zástrčku nemám blízko postele, tak som mu odpísala, že ok, silný jas na obrazovke mi skoro vypálil očné buľvy a znova som si ľahla, s tým, že ho počkám, kým príde. Trvá to nejakých 30-40 minút dostať sa pešo z mesta na naše sídlisko (idete pešo - z vlastnej skúsenosti hovorím - lebo za a.) chcete vytriezvieť, za b.) nemáte číslo na taxík a parkovisko taxíkov je na konci mesta).

Jasné, že hneď, ako mi zhlasla obrazovka mobilu, zaspala som. Ale môj mozog ma kopol a strhla som sa na to, že som zaspala, pozriem na hodiny, bolo niečo po štvrt na päť. Nevedela som, že či brat už prišiel domov, nepočula som jeho zvyčajný príchod ala tornádo, tak som ZNOVA vstala z postele, a išla sa pozrieť do jeho izby, samozrejme tam nebol.

Prvá myšlienka: leží niekde mŕtvy a preto ešte nie je doma.

Najprv sms: Kde si. Nič. Volám, nedvíha. Volám druhýkrát, nula deväť....

Ty vole jemu sa naozaj niečo stalo.

Volala som mu ešte dvakrát a s myšlienkou, že ho pôjdem hľadať, som si povedala, že ešte pol hodiny počkám a keď tak sa oblečiem a nejako ho nájdem. Zapla som si nb, pozrela som si emaily, zrazu sa našiel čas konečne napísať učke email o tom, že mi zabudla podpísať známku na skúške, a po 20 minútach počujem výťah. Zastavil na našom poschodí a tornádo prišlo konečne domov.

Som si povedala: dám mu aspoň jednu po hlave, keď ho už nikto neprepadol.


Videl, že mi svieti obrazovka na počítači, otvoril moje dvere a úplne sa prezradil, keď na mňa pozrel a opýtal sa:

Čo?

Ani som sa neobťažovala nejako do neho hučať, že som mu volala a on mi nedvíhal, rovno som sa ho opýtala:

To si kurva akou trasou šiel domov, že ti to tak dlho trvalo.

Vysvetlil mi v krátkosti, že ešte odniesli kamoša domov, ktorý sa dal dole tak, že o sebe nevedel. Ešte som mu povedala, nech si vezme k posteli vodu, zaliezol do izby a ja som znova rátala tých holých Edov a zaspala.

Najlepší vtip na tom bol ten, že brácho mal byť o ôsmej ráno v škole, pretože odnášali triedne tablo do výkladu obchodu v meste.

A ten parchant, vrazil do mojej izby o pol siedmej ráno asi týmto štýlom:


Ja, sťa nindža s krehkým spánkom, som len otvorila oči a nevyskočila rovno na luster ako som to robila zo začiatku, keď to na mňa brácho začal praktikovať túto šokovú terapiu.

On: auuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu
Ja: čo ťa bolí
On: hlava
Ja: choď sa napiť vody

A potom sa ešte prišiel sa opýtať, ktorú kravatu si má zobrať k obleku, prišiel mi prečítať všetky výhražné smsky, ktoré mu mama poslala ešte pred polnocou, prišiel sa mi posťažovať ako už nebude piť.

A AŽ POTOM si uvedomil, že sa tak trochu postaral o to, že som nespala, kým sa on zabával a ráno mu robila stylistu, kým sa on obliekal do školy.

Medzitým, mi dal na 15 minút pokoj, ja som znova zaspala a on zase vyobliekaný, osprchovaný, voňavý znova, jemne otvoril dvere a:

Sorry, že som ťa zobil, choď ešte spať.

A ja že:



Nie je to až taký truľo ako ho tento príbeh mohol vykresliť, len ma rád otravuje. Welcome to my life.
A ako ospravedlnenie mi sám od seba kúpil čokoládu. :)

Nadpis nie je podstatný #168

6. května 2015 v 21:36 | Lenik |  Ehm....
Booha Zayn a to som ťa fakt chcela nechať nažive.


Veci, ktoré neznášam

3. května 2015 v 22:23 | Lenik |  Ehm....

TIE VECI NEZAHŔŇAJÚ INÝCH ĽUDÍ, JE MI JEDNO AKO KTO CHODÍ OBLEČENÝ, AKÉ MÁ VLASY, AKÚ HUDBU MÁ RÁD A PODOBNÉ ŠKATUĽKOVANIE. POKIAĽ NEUBLIŽUJEŠ SVOJIM SPRÁVANÍM INÝM I DON'T GIVE A SHIT...


1. Keď ráno zaspím a nemám dostatok času na vypitie si svojej kávy


2. Keď ma nepríjemne na pár dní sekne v krku


3. Keď sa mi vybije telefón, keď ho najviac potrebujem


4. Keď na niečo dôležité zabudnem


5. Keď mi niekto niečo povie, ale nepamätá si, že už mi to povedal


6. Keď ľudia chodia po opačnej strane chodníka ako by mali


7. Keď mi niekto prekladá veci z miesta, kde som ich nechala


8. Keď sa v noci strhnem na to, že padám


9. Keď sa v noci zobudím na to, že musím na wc


10. Keď sa ráno zobudím a ústach mám sucho


11. Keď niekto mešká


12. Keď je jedlo presolené


13. Keď vidím ako sa niekto správa k tretej osobe ako debil


14. Keď si zašpiním práve vyprané oblečenie


15. Keď musím sedieť pol dňa v čakárni u lekára/zubára a spol


16. Keď sa mi urobí na tvári vyrážka, ktorá bolí ako čert


17. Keď náhle ochoriem


18. Keď môj obľúbený seriál má dlhú prestávku





Nadpis nie je podstatný #167

29. dubna 2015 v 20:11 | Lenik |  Ehm....
Dnes som oficiálne doskúškovala, moja bilancia je celkom pekná: 4 skúšky plus jeden opravný termín za 8 dní z toho 2 dni víkend.


Ešte stále čakám na hodnotenie mojej bakalárky, ktoré by už malo byť hotové čoskoro, takže ešte nejasám, že som za vodou.

Ale od učenia, ponocovania a stresov mám na najbližší mesiac pokoj.

1. júna mám mať štátnice...ale nehovor hop, kým nemáš známku z bakalárky.

Takže teraz ležím v mojej posteli, v izbe mám tmu ako v jaskyni (z denného svetla mám v poslednom čase bolehlav, upííííír), a moja mozgová aktivita je na bode mrazu (ak nie na -1).

Toto mi proste dalo zabrať.

Poznám seba a aj svoje telo dosť dobre a keď dostanem teploty odrazu z hodiny na hodinu, opuchnú mi odporne mandle (poznámka, navštíviť krčného lekára) a cítim sa ako dutý bambus, viem, že už nepotrebujem veľa na k.o fázu.

Ale toto som zvládla, dá sa povedať, že som stihla napísať aj bakalárku, môžem si na chvíľu oddýchnuť, za čo som vďačná.

Tak mi držte palce (tí, ktorí to tu ešte navštevujete), že neskončím s FX-kom od môjho školitela, ozvem sa čoskoro :).


Nadpis nie je podstatný #166

18. dubna 2015 v 14:00 | Lenik |  Ehm....
Áno, áno, bakalárku mám už dopísanú.


Fúúú, bol to najlepší pocit vôbec odovzdať to na študijné oddelenie, hoci...


..keďže som to písala na poslednú chvíľu, školiteľ mi to (11 dní pred odovzdaním - posúďte sami, či je to na poslednú chvíľu, alebo to ešte mohol prehliadnuť a pozrieť sa na to) už odmietol skontrolovať (takže netuším, či vôbec tá práca prejde - dosť na hovienko pocit).


Teraz čakám, kým mi systém vyhodí koľko percentnú zhodu mám (moja práca sa porovnáva s ostatnými v centrálnom registri záverečných prác), aby vedeli, aký veľký plagiátor som Smějící se.


V posledných dňoch to bolo fakt o držku, písala som ako som vedela, boli fázy:


1. to zvládnem
2. TO NEZVLÁDNEM
3. on mi napísal, že MI TO NEOPRAVÍ
4. mám to v paži
5. káva, káva, káva
6. aký je dnes deň?
7. to zvládnem, to dám
8. chcem spať
9. TEN ZASRANÝ WORD JE PROTI MNE
10. už len posledné dve strany
12. ide sa tlačiť
13. "označiť prácu za finálnu" - finito


Asi takto. Toľko srandy zažijete, keď si necháte takú vec ako bakalárku na poslednú chvíľu Smějící se .

Keď som si od neho prečítala ten email, tak som si povedala, že mám čas, tak som to už písala voľnejšie a všetko mi trvalo dlhšie a vložila som to do systému deň pred termínom...

Skôr ako sme dokončili prácu, s Mirkou sme si boli vo fax copy objednať dopredu dosky na bakalárku, aby sme ušetrili čas (stačilo, ak ste vedeli približný počet strán +-2 strany), a ja jej hovorím:

"vyberme tú najšerednejšú farbu dosiek, nech im to špatí kanceláriu, vieš #rebel"

ona: "ok"

Vybrali sme si takú tmavozelenú, lebo okrem tejto farby tam bola biela, čierna, bordová, tak reku, zelená bude fakt najhnusnejšia. K tomu sme si dali zlaté písmená.

Keď sme v utorok šli po Mirkine dosky, naša prvá reakcia: wow, to vyzerá super!

Smějící se

Malo to úplne opačný účinok, vyzerá to pekne hoci sme to ani nechceli.

Včera sme boli odovzdať práce, a aj keď to ešte nič neznamená (keďže neviem, ako mi moju prácu ohodnotí môj školiteľ), boli sme spokojné a odľahčené od toho stresu.


popis na fb: stihli sme to Smějící se

Kam dál