She keeps me warm 1

24. března 2013 v 17:00 | Lenik |  She keeps me warm
Niečo nové Smějící se.
Venované pre Aničku. Usmívající se
Hope you like it.... Smějící se.

Možno vám teraz názov nedáva zmysel, ale v neskorších častiach bude dávať zmysel Smějící se



NELL
"Asi som tu správne..." znova som si overila adresu, ktorú mi dal Nick. Bola som z toho trochu nervózna, nikdy pred tým som v Londýne nebola. A tak som sa dobrých 10 minút premávala neisto po ulici. Nadýchla som sa a potiahla k sebe ťažké dvere. Nemohla som sa mýliť. Som v správnej budove.
Hoci vonkajšia omietka dodávala tomuto domu krásny vzhľad, vo vnútri sa rozpadával. Chodba s vysokým stropom sa tiahla priečne celou budovou. Sídlilo tu viacero firiem, spoznala som to podľa menoviek na jednotlivých dverách. Tie posledné boli bez označenia. Tak tie boli určite tie správne. Pomaly som ich s očakávaním otvorila, len ďalšie schody.
"Robíš si srandu..." pomyslela som si. Napravila som si na ramene obrovskú kabelku. Mala som v nej nejaké fotky, ktoré som chcela na pohovore využiť. Nejaké fotky...boli to skoro všetky fotky a boli dosť ťažké na moje rameno. Oh a áno, mala som zlomené zápästie.


Dlhý príbeh. Keď sa mi to stalo...ako fotografke, sa mi zrútil svet. Koľko ľudí môže vykonávať svoju prácu len za pomoci jednej ruky? Nick ma donútil nosiť popruh, aby som mala zápästie v pokoji, a tak som bola úplne odkázaná na pomoc iných. Do tretice mi zavadzali moje dlhé vlasy, ktoré som si pre zranenie nemohla ani poriadne učesať.
Stúpla som si na posledný schod pred ďalšími dvermi.
"VSTUP NA VLASTNÉ RIZIKO." naozaj som tomu nechápala. Určite to bolo myslené ako vtip. Zdravým ramenom som si pomohla otvoriť dvere, príšerne zavŕzgali. Ocitla som sa v poloprázdnej izbe, v rohu sa nachádzal gauč limetkovej farby, pri okne bol zahádzaný stôl s počítačom. Zbadala som ďalšie dvere, hore svietilo svetielko: NEVSTUPOVAŤ. Po nápise na dverách ma neprekvapovali rôzne texty na stenách. Na stene za gaučom bol obrovský grafit. Chcela som vytiahnuť z kabelky fotky, šlo to ťažko, nastrkala som ich tam naozaj narýchlo a mala som k dispozícii iba jednu ruku.
"No ták!" prudko som trhla, dostala som ich von... tak, že sa mi všetky rozsypali.
"Do kelu.." zamrmlala som, začala som ich rýchlo zbierať skôr ako ma tu niekto nájde trapošiť.
"Mohli by sme to vyskúšať..." dvere sa pomaly otvorili, celá som zamrzla. Veselá vrava skončila v momente ako vyšli z dverí a našli ma čupiac zbierať moje rozsypané fotky.
"Ahoj..." umelo som sa usmiala.
"Kto je to Ed?" spýtal sa jeden druhého. O Edovi mi Nick veľa hovoril.
"Ja neviem..." kývol plecami a pomohol mi zbierať. Oľutovala som množstvo fotiek, ktoré som si vzala so sebou.
"Ďakujem.." vzala som si od neho posledné fotky, ktoré pozbieral.
"Vyzerajú super..." cítila som ako si obzeral moju ruku.
"Ďakujem... Volám sa Nell, ja-a dopočula som sa, že hľadáš fotografa. Ja som fotografka..." nervózne som splietala hlúposti. Zasmial sa nad nezmyslom, ktorý som povedala a prikývol.
"Stuart tu bude o chvíľu, počkáme na neho, ak ti to nebude vadiť..." zavrtela som hlavou. Aj o Stuartovi mi Nick hovoril.
"Som Murray. Teší ma.." usmiala som sa, ponúkol mi stoličku, aby som si mohla sadnúť. Murray si s povzdychom sadol za počítač, otvoril pre mňa známy program na úpravu videí. Z jeho tváre som mohla vyčítať, že sa veľmi neteší práci s týmto programom. Ani som sa mu nečudovala, ten program stál za ...
"Ako si sa dozvedela, že hľadáme niekoho na tour?" zvedavo sa ma spýtal Ed. Nechcela som prezradiť, že Nick ma sem poslal. Nechcela som žiadnu výhodu.
"Já.." zakoktala som sa. Ed čakal, čo zo seba vysypem, zachránilo ma príšerné zavŕzganie dverí.
"Zas*aná premávka..." uľavil si Stuart medzi dvermi. Nepriateľsky sa na mňa pozrel, keď ma zbadal. Odhodil svoju bundu na gauč.
"Kto to je?" spýtal sa Eda bez toho, aby na mňa pozrel.
"Príjemný ako Nick spomínal..." pomyslela som si. Postavila som sa a prešla priamo k Stuartovi.
"Volám sa Nell Neesonová, viem, že hľadáte fotografa na tour." pozerala som mu priamo do očí.
"A?" arogantne sa ma opýtal, dobre vedel, čo tým chcem povedať. Neprestal prežúvať ústami, bol maximálne protivný.
"Bola by som rada, ak by som to bola ja." sebavedomo som dvihla bradu. Nastavila som ruku s mojimi fotkami, s neochotným výrazom si ich vzal a začal si ich pochodujúc po izbe prezerať.
"Ed..." hodil moje fotky na gauč a kývol hlavou na vedľajšiu izbu, chcel sa s ním pozhovárať. Toto bolo naozaj divné. Ed sa na mňa milo usmial, keď okolo mňa nasledoval Stuarta. Nezatvorili dvere, tá vedľajšia izba bolo mini nahrávacie štúdio.
"Ja to môžem....!!" naštval sa Murray. Vytrhol ma od zazerania.
"Môžem ti pomôcť?" bolo mi ho ľúto, vyzeral naozaj zúfalo.
"Celkom dobre poznám ten program, ale tento..." vzala som si zo stojana na perá fixku a malý papierik.
".... program je oveľa lepší, aj keď jeho legálna verzia je drahšia, ale oplatí sa investovať...." prilepila som mu lístoček s poznámkou na monitor. Prisunula som si stoličku bližšie k nemu.
"Kto kúpil tento program?" spýtala som sa.
"Stuart.." prekrútil očami, zachichotala som sa.
"Dáš si pohár vody?" spýtal sa ma Murray. Prikývla som. Zatiaľ čo odbehol, pustila som sa do strihania videa. Zvedavosť mi to nedovolila, musela som sledovať o čom sa vedľa rozpráva Ed so Stuartom. Vedela som čítať z pier, naučila som sa to na divadelnom krúžku, pretože v zapamätaní scenára som bola naozaj otrasná a tak mojou jedinou záchranou bola moja teta v hľadisku, ktorá bola zároveň naša učiteľka.
"Bože, veď má zlomenú ruku... ako do **** to chce zvládať? A tie fotky? Stoja za *****." zakryla som si ústa rukou. Sústredila som sa ďalej na ich rozhovor.
"Má šťastie, že som tú jej **** riť nevykopol, hneď ako otvorila ústa..." odtrhla som zrak, nič viac som už nepotrebovala vedieť. Murray sa niekde zdržal, zostrihala som mu to video.
"Ak by ťa urážal, neostávaj tam, odíď..." počula som v hlave Nickov hlas. Nevedela som presne odkiaľ pozná Stuarta. A ja hlúpa som neverila, keď ma pred Stuartom varoval. Vzala som si svoje fotky a potichu odtadiaľ odišla. Nechcela som plakať, nechcela. Ponáhľala som sa na čerstvý vzduch, prebehla som tú príšerne dlhú chodbu a vybehla na rušnú ulicu. Hlasno som zalapala po vzduchu.


"Prepáčte.." ospravedlnila som sa staršiemu pánovi, do ktorého som vrazila. Bola som z toho pekla preč. Nemohla som sa striasť zimomriavok, ktoré som mala po celom tele. Preľakla som sa aj vlastného vyzváňajúceho mobilu. Oh nie, Nick.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Anička Anička | 24. března 2013 v 19:12 | Reagovat

WOW!!! Díky!!! :-D  :-D  :-D  :-D  :-D Začíná to skvěle!!! :-)  :-)

2 Anička Anička | 24. března 2013 v 19:34 | Reagovat

Pááni, já se tak těším na další díl... :-)  :-) Kolik jich bude?? Hooodně..? ;-) :-)Teď mám chuť mluvit slovensky... :-D  :-D  :-D Sorry, hrozně trapčím, ale jsem z Eda tak vedle... :-D  :-D  :-D Doufám, že Stuarta...(další díl?) :-D  :-D  :-)

3 Lenik Lenik | Web | 26. března 2013 v 21:04 | Reagovat

[2]: to je v pohode, som veľmi rada, že sa ti to páči :) častí bude dosť :D aspoň myslím :D

4 Sooo Sooo | 14. května 2013 v 18:54 | Reagovat

Páni! píšeš parádně! je to skvělý! :D měla bys napsat knížku :D!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama