The ugly duckling become a swan 3/?

15. března 2013 v 3:16 | Lenik |  The ugly duckling become a swan
Tentokrát aj s obrázočkami a hudbou... Usmívající se
Je len na Vás, či ich použijete na lepšiu predstavivosť Smějící se
Asi by som mala ísť spať Smějící se




"Leny!" nervózne som zavrčala. Vrtiac riťkou si predo mňa sadol. Svietiace oči a uši ako antény...




"Vráť mi moju papuču!" prísne som ho upozornila. Prisahám vám, že sa ten malý provokatér na mňa usmial. Nikdy si nenechal ujsť možnosť niečo mi schovať a prizerať sa ako sa hnevám.
"B-Benny!" snažila som sa ho chytiť, šikovne sa rozbehol za svojou ochrankyňou. Vyzula som si aj druhú topánku a bosá kráčala ku Leny do izby. Veď na čo by mi bola iba jedna papuča.
"Prisahám Leny, že ak si neprevychováš toho malého...." zmĺkla som. Hoci som prišla do izby na štýl alá Chuck Norris, rýchlo som stratila vietor z plachiet.
"Si chorá?" prisadla som si k nej na posteľ. Pricapla som jej ruku na čelo a potom aj sebe, mala teplotu.
"Hej..." sloním hlasom prikývla.
"Celý deň sa rozprávam so záchodovou misou..."
"Uúúh..." pokrčila som čelom. Porozhliadla som sa po nejakej vode, veľký džbán mala priamo na nočnom stolíku. Podala som jej pohár, aby sa napila, určite bola dehydratovaná.
"Zajtra ti bude oveľa lepšie..." ubezpečila som ju.
"Môžem ťa o niečo poprosiť?" slabo si odkašľala.
"Čokoľvek.." srdečne som sa na ňu usmiala. Veď bola chorá, potrebovala starostlivosť. Bola moja najlepšia kamarátka. Ona by pre mňa urobila čokoľvek. Bola som pripravená urobiť čokoľvek.
"Musíš ísť na tú party za mňa."
"Na to zabudni." postavila som sa a zavrtela hlavou.
"Ale veď si povedala..." prerušil ju kašeľ.
"Fajn, čokoľvek okrem tej veci, že mám ísť medzi snobov a .... čokoľvek okrem toho..."
"Prosím, splň mi posledné želanie skôr ako umriem..." pošepla.
"Ale veď ty NEUMIERAŠ! ...." absurdne som sa zasmiala. Potom som sa znova zasmiala iba pre seba, už viem po kom bol ten pes taký prešibaný.
"Mimi...P.R.O.S.Í.M!" prudko na mňa vyskočila a posadila sa, akoby jej nič nebolo.
"Vieš ako dlho som musela pracovať na tom, aby som dostala toto?" hodila do mňa takú tú vysačku, s ktorou vás pustia všade.
"A už som napísala na blog článok, kde každému sľubujem exkluzívne videá!" znova ma prerušila, keď som sa snažila povedať nejaký argument, ktorý by mi pomohol vyvliecť sa z toho.
"Už som na listine pozvaných! Ako by to vyzeralo?" boli to slzy, to čo som zazrela v jej očiach?! Naozaj sa mi nechcelo veriť, že budúcnosť svojej blogovej kariéry stavia na mojej účasti na tej párty.
"Nemám si čo obliecť..." kývla som ľútostne ramenami.
"Tam v skrini..." znova si ľahla. Do kelu....
"Nemám ani topánky..."
"Aké šťastie, že máme rovnaké číslo nôh... na chodbe..." uškrnula sa. Vedela, že už sa z toho nevyvlečiem.
"Nenávidím ťa..." prižmúrila som očami.
"Toto si si vážne chcela obliecť? Veď .... je vidno...všetko..." snažila som sa šaty stiahnuť aspoň kúsok nad kolená. Poslednýkrát som si uhladila vysoký, dlhý cop; moje vlasy nikdy predtým takto nevyzerali.
"Vyzeráš super..." vyprevadzovala ma ku dverám. Cez seba mala prehodený paplón.
"Nemôžeš odo mňa čakať dokonalé fotky, videá... V živote som to nerobila a aby si vedela, bolí ma zo stresov žalúdok..." vzala som si od nej fotoaparát.
"Určite to zvládneš...Vezmi si moje auto..." nadšene roztvorila dlaň
"O, aká si štedrá! Za toto mi ho budeš musieť darovať na stálo!" zhrabla som naštvane kľúče a zatvorila za sebou dvere.





Nikoho tu nepoznám... Nikoho tu nepoznám...




Po tom, ako som sa neskutočne bála, že ma ochranka pri vchode nevpustí dnu, som pomalým krokom kráčala s prúdom. Ako som zistila na parkovisku, baterka vo fotoaparáte bola vybitá - celá Leny - takže sa budem musieť spoliehať iba na svoj 8 megapixlový foťák v telefóne.




Sama som sa uškrnula pri mojej trefnej poznámke. Nič sa nedialo. Všetko som si poobhliadala a niečo si aj pofotila.
"Čo by tak návštevníkov blogu VIPconnection zaujímalo?" otočila som kameru od svojej tváre a cez displej videla 2 prichádzajúcich ochrankárov.
"Ups..." toto nevyzeralo dobre.
"Slečna, poďte s nami..." veľmi diskrétne ma chceli vyhodiť.
"Je to určite nedorozumenie..." ukázala som mu Lenyinu zázračnú visačku.
"Poprosíme Vás, aby ste šli s nami..." nemala som na výber.
"Fajn.." prikývla som. Cestou, kým som ich nasledovala, som premýšľala, či bude lepšie zavolať otcovi, alebo rovno svojmu právnikovi.
"Deje sa niečo?" spýtala som sa, pretože zastavili. Vykukla som spoza toho obrovského chlapa.
"Ste si naozaj istý, že ju poznáte?" znova sa šeptom ochrankár uistil. Do frasa... Niall.
"Áno...je to moja veľmi dobrá známa..." celú, od hlavy po päty a späť si ma prezrel. Pokrčila som čelom, vyznelo to, akoby som bola jeho pipka.
"Až tak veľmi dobre sa nepoznáme.." opravila som ochrankárovu mienku o mne. Venovala som Niallovi škaredý pohľad.
"Počkať, zmýlil som sa.... vôbec ju nepoznám. Zmýlil som si ju s niekým iným..." bolo na prvý pohľad jasné, že mi to vtipkovanie chcel vrátiť, no tí dvaja chlapíci to nepochopili a hneď boli pripravení vyniesť ma von za ruky a nohy.
"Už to tu zvládnem, ďakujem..." Niall sa musel poriadne natiahnuť, aby mohol ochranku potľapkať po pleci. Uškrnula som sa. Spokojne som sa pozerala ako odchádzajú. Sloboda.
"Vždy v problémoch s ochrankou..." zavrtel nado mnou hlavou s úsmevom na tvári.
"Ešteže si mi stále na blízku..." prekrútila som očami.
"Hovor mi niečo. Sledujeme ťa odkedy si sem prišla. Nemôžeš sa tu takto premávať s mobilom v ruke a všetko si natáčať! Prečo sa to asi volá VIP party?" vysmieval sa z mojej naivity. Pozrela som na svoj mobil, tak fajn mal pravdu.
"Pre tvoje dobro.." vychmatol mi môj mobil z ruky.
"Hej, čo to do pekla..." natiahla som ruku, aby som si ho uchmatla späť, prehodil si ho do druhej ruky a môj mobil smeroval do vrecka nohavíc jeho smokingu.
"Vráť mi ho...." povedala som cez zuby.
"Nie. U mňa je v bezpečí. Ak chceš, môžeš sa pokúsiť, vziať si ho späť." uškrnul sa. Zhnusene som pokrčila nosom.
"To radšej...." rýchlo som nevedela nájsť slová. So zdvihnutým obočím čakal, čo zo seba vypotím.
"To radšej urobím čokoľvek iné...." len sa nado mnou znova zasmial. Stále sa mi vysmieval.
"Nemáš právo...!" obzrela som sa. Rozhodovala som sa, či si od baru zavolať taxík rovno domov, alebo ostať a tak mať možnosť aspoň osobnou skúsenosťou sprostredkovať Leny niečo z VIP party.
"Môžeš sa pridať k nám...Si tu sama..." ukázal na skupinku ľudí sediacich vo veľkom boxe. Aby ste si to vedeli predstaviť, zízali na nás najnápadnejším spôsobom, aký existoval.
"Vystačím si aj sama." nasilu som sa usmiala.

NIALL

"Prečo jednoducho nepríde k nám?" nechápavo pokrčil čelom Liam.
"Ženská hrdosť.." odfrkol si so smiechom Zayn. Nebol som sám, ktorý pozoroval Mimi ako sama stojí pri bare. V ruke mala pohár miešaného nápoja a v ňom slamku s exotickým dáždnikom. Vyzerala v pohode. Hoci tam stála sama a niekto by si mohol myslieť, že si to neužíva. Buď to vedela dobre predstierať, alebo bola pravda, že sa naozaj baví.



"Stavím sa, že toho už neodbije..." zasmial sa Liam. Zachmúril som sa. Znova sa ďalší idiot pokúsil pozvať ju na drink. Možno ju tí ostatní pozývali tancovať. A tento tentoraz uspeje. Ale komu by to neprišlo na um? Tie krásne nohy pútali sa seba pozornosť samé!
"Niall, hej kámo. Prebuď sa..." zavrtel som hlavou, musel som prestať slintať.
"Nie je náhodou lesba?" spýtal sa Harry, keď ďalší od nej odchádzal s dlhým nosom. Možno len nebola taká hlúpa, aby prikývla chlapíkovi, ktorí súťaží so svojimi kamošmi o to, kto ju dostane skôr. V nohaviciach mi čosi zavibrovalo. Jej mobil. Naozaj by som to nemal robiť. Písala jej Leny.

"Neskoro drahá Leny. Je to lepidlo na problémy." povzdychol som a šupol mobil do vrecka.

MIMI

Havajské vlny - drink, ktorý mi namiešal barman, chutil skvelo. Obzerala som si ľudí a bavila sa na živých vystúpeniach, ktoré prebiehali priamo predo mnou. Leny prišla naozaj o veľa. A ona, na rozdiel odo mňa, by tu spoznávala veľa nových ľudí. Ja tu zatiaľ musím odbíjať dotieravých blbcov z jednej partie, ktorí sa určite stavili, že ktorí ma dostane skôr. Usudzovala som to z ich hurotánskeho smiechu za každým, keď som jedného z nich poslala do čerta.
"Ďakujem..." vrátila som barmanovi prázdny pohár. Povzdychla som, naozaj som nevedela, či už je správny čas odísť domov.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mimi :) Mimi :) | 15. března 2013 v 9:00 | Reagovat

Môj malý netopier Benny :D :-P

2 Doms Doms | Web | 15. března 2013 v 18:16 | Reagovat

Týjo, dlouho mi trvalo, než jsem odpoutala pohled od nádherných lodiček a dočetla příběh dál :D. Ale nakonec vyhrála zvědavost, no :D. Super a už se vážně těším, až přidáš další díl :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama