The ugly duckling become a swan 5/?

19. března 2013 v 16:25 | Lenik |  The ugly duckling become a swan
Mimi si túto časť vyprosila Smějící se.
Túto časť venujem Doms, ďakujem jej za jej skvelé komentáre Usmívající se.




"Naozaj ma to mrzí..." zafňukala som. Nič nepovedala, len nasadla do auta a odfrčala preč. Ostala som tam stáť s kávou v ruke.



"Ahoj..." naštvane som zhodila svoj batoh na stoličku. Otec prekvapený mojou náladou hneď po ráne ma pozoroval ako sa prechádzam po ordinácii ako lev v klietke. Ako múdry chlap sa na nič nepýtal.
"Máte tú najlepšiu sestričku na svete..." profesor Úchylák sa na mňa usmial, radšej som sa mu otočila chrbtom. Profesor bol starý dedo, plný dvojzmyselných narážok, ktorý mi rád čumel na zadok. Ale hlavne to bol otcov dlhoročný pacient.
"To mi nemusíte hovoriť..." otec sa na mňa pyšne usmial. Klesol mu úsmev, keď som si zívla. Narovnala som sa, plecia som mala neustále zvesené. Ustarostene ku mne prišiel.
"Pokojne choď domov, ak cítiš, že niečo na teba lezie." pošepol mi. Chrípka? Zasmiala som sa v duchu. Môj otec bol v tomto naozaj zlý. Nevidieť na svojom vlastnom dieťati, že má opicu....
"Skúsim si dať prestávku. Idem si sadnúť von..keby niečo..." s úsmevom prikývol. S povzdychom som si sadla na schody pri starom vchode. Bol to vchod z opačnej strany ako je ulica, takže tam bol pokoj. Otec sem chodieval na obedňajšiu cigaretku, ešte keď fajčil. Bolo to hlavne obdobie, keď sa s mamou rozvádzali. Vtedy sa stal tuhým fajčiarom. Otec bol ten, čo to chcel všetko zachrániť. Asi preto som ostala s ním a nie s mamou. Mama bola veľká voľnomyšlienkarka. A tak to aj vyzerá...vidím ju maximálne dvakrát do roka, pretože cestuje po celom svete. Znova som povzdychla pri spomienke na mamu a pri spomienke na to, že mi chýba, aj keď si to nepripúšťam. Rukami som si chytila hlavu, poriadne mi v nej trieskalo.




"Hej Mimi...ahoj..." to, že nie som sama, ma dostalo do pozoru.
"Čo tu robím?" plný energie sa spýtal sám seba a sadol si vedľa mňa.
"Doniesol som ti toto.." vytiahol z vrecka môj mobil a radostne mi ním zamával pred očami.
"Oh..." usmiala som sa. Mobil, včerajšok, Harry, bozk.... všetky spomienky sa mi vybavili a ja som sklopila zrak.
"Ďakujem..." vzala som si ho.
"Si ok? Vyzeráš, že máš poriadnu opicu..." uchechtol sa. Aj mne sa to zdalo absurdné, vôbec som toho toľko nevypila, aby ma musel Boh trestať takouto opicou.
"Áno budem v pohode, mám prestávku..." nastalo trápne ticho. Nechcela som sa ho vypytovať ako dopadol včerajšok pre neho, aby sme sa náhodou nevrátili k tomu, ako som ho pobozkala.
"A ako sa má Leny?" rýchlo prišiel na novú tému.
"Tak tá sa so mnou vôbec nebaví." prekrútila som očami. Pokrčil nechápavo čelom.
"Vieš ako ma chcela ochranka vyhodiť..." začala som mu vysvetľovať a znova som prekrútila očami.
"...mala som získať nejaké videá a fotky pre jej blog. Preto som tam vlastne včera bola. Ale..." povzdychla som si.
"Tak to mi je ľúto, to som nevedel. Dlho som s ňou nebol v kontakte...." pokrčil ústami.
"A naštvalo ju aj to, že som Oskara - jej auto - nechala na parkovisku pri klube. To auto miluje viac ako svoj život..." obaja sme sa naraz usmiali.
"Tak..." premýšľal.
"Natoč so mnou rozhovor teraz!" celkom vážne to navrhol.
"Čože?"
"Naozaj! Som pripravený..." odkašľal si. Ale ja som nebola pripravená!
"T-tak dobre..." zhlboka som sa nadýchla. Zapla som na svojom telefóne kameru a stlačila PLAY.
"Na začiatok skús pozdraviť všetky návštevníčky VIPconnection..." navrhla som a on prikývol.
"Ahojte všetci, tu je Niall Horan. Ďakujem za vašu podporu, znamená to pre nás veľa. Sledujte VIPconnection..." nakoniec sa žiarivo usmial. Tak toto bude pecka. Po trojminútovom neustálom žartovaní a robení grimás, zaspieval úryvok pesničky od Eda Sheerana.


"Ešte to nevypínaj..." sklamane povedal.
"Musím...batéria takmer vybitá..." kývla som plecami. Dúfam, že som veľmi netriasla rukou, keď som sa smiala.
"Ďakujem ti. Zachránil si ma...znova..."
"Kedykoľvek..." stretli sme sa pohľadmi. Dlhšie sa na mňa zadíval, úsmev mu pomaly klesal.
"Ten včerajší b..."
"Nie, prosím, cítim sa trápne už aj bez toho..." rýchlo som ho stopla. On nevyzeral, že sa nechá len tak ľahko uprosiť.
"Vlastne ti chcem poďakovať." zasmial sa. Podvihla som nechápavo jedno obočie.
"Harry sa mi konečne prestal vysmievať a neustále mi opakuje, že som jeho vzorom, čo sa týka vkusu na ženy..." hrdo vypol hruď.
"Váážne?" zasmiala som sa. Znova prikývol so širokánskym úsmevom.
"Chcel by som sa ťa opýtať..." zvážnel a zamrvil sa na mieste. Pozorne som ho počúvala.
"Nechcela by si si niekedy výjsť von? Myslím tým rande..." prestal zízať na svoje ruky a pozrel na mňa. Párkrát som zaklipkala očami.
"Mimi?" z vnútra sa ozval otcov hlas.
"Už idem!" skríkla som späť, len nech sem preboha nejde!
"Mô-môžem ti odpovedať neskôr? Po-potrebujem čas..." postavila som sa.
"Dobre..." taktiež sa postavil a usmial sa. Mal v očiach nádej. Mne srdce bilo ako o život.
"Ja...musím.." rýchlo som vbehla dnu a nečakala na jeho "súhlas".

Povedala som si, že sa mu ozvem večer ako prídem z práce...
Keď som už bola doma a ukázala video Leny, tá od radosti nemohla zaspať a tak sme si na uzmierenie pustili niekoľko častí F.R.I.E.N.D.S. Tento seriál nás nikdy neomrzí....
Keď som sa ráno zobudila a Leny spala v polohe: hlava na mojom bruchu, povedala som si, že sa mu asi neozvem....
Príliš veľa zbabelosti, príliš málo odvahy...

* * *

"Dnes to bol pohodový deň..." skonštatovala som nahlas. Posledný pacient - profesor Úchylák - odišiel a ja som mohla ísť pokojne domov.
"Ešte jeden pacient..." upozornil ma otec ako naposledy. Do kelu....
"Vieš oci, ja musím ísť, niečo súrne..." schmatla som kabelku, otec na mňa pozeral ako na blázna. Prudko som rozrazila dvere, neskoro.
"Dobrý deň..." vysmiato povedal. Naprázdno som prehltla.
"Mimi, pusti pána Horana dnu..." napomenul ma otec. Stáli sme v naozaj nebezpečnej blízkosti.
"Kartičku poistenca..." potichu som povedala a neisto nastavila ruku. Niall bol dobre pripravený, hneď mi ju podal.
"Nech sa páči...." uvoľnila som mu cestu. Kabelku som položila na zvyčajné miesto. Lenivo som sa presunula ku kreslu a naznačila mu, aby si ľahol. Stále na mne visel pohľadom. Nastrkala som mu za golier obrúsky, neviem prečo sa rozhodol pomôcť mi, ruky sa mi neuveriteľne triasli a obrúsky nedržali na mieste.
"Pokoj..." pošepol mi s vľúdnym úsmevom na tvári. Prudko som od neho odtiahla ruky, zhodila som balíček vatových tampónov. Zohla som sa poň a keď som sa vystrela, hlavou som narazila do lampy, ktorá bola zatiaľ vypnutá. Ozval sa dutý zvuk.
"Au..." hneď som si chytila boľavé miesto. Niall sa usmial, pretože som sa neudrela nijako vážne. Otec sa len obzrel a pokrútil hlavou. Ďalej študoval kartu.
"Si v pohode?" Niall sa zhrozil, keď som dala dole ruku.
"Á-áno, len sa ma prosím nedotýkaj.." pošepla som a ustúpila o krôčik dozadu. Zamrzene na mňa pozrel a znova si ľahol.
"Už to modrá?" spýtala som sa ho. Prižmúril oči a pozrel sa bližšie.
"Bude z toho poriadna hrča..." ukazovákom sa chcel hrče dotknúť, nedovolila som mu to! Po prvé, bolelo by to, po druhé, hovorila som mu niečo o tom, že sa ma nemá dotýkať. Otec sa zodvihol zo stoličky od svojho stola, ja a Niall sme sa robili, že my nič, my muzikanti :D
"Takže Niall..." otec zapol lampu, ktorou som odskúšala svoju "tvrdo hlavosť". Navliekol si rukavice a nastrkal Niallovi do úst penové vecičky, aby mal dobrý výhľad na všetky zuby.
"Dúfam, že si už Mimi pozval na večeru...." povzdychol a pozrel sa na mňa. Nevedela som, ako sa mám tváriť. Fuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuck...
"Viem, že vás mladých takéto skrývanie baví, ale ja naozaj nie som nahluchlý..." otec sa zasmial na vlastnom vtipe. Bol jediný, kto sa smial.
"Chcueul suom paune..." Niall to mal naozaj komplikované. Nemohol hovoriť - brániť sa.
"Oci..." očami som mu naznačila, že to naozaj nie je vhodné. Niall kašlal na hygienu a vlastnými rukami si uvoľnil ústa, aby mohol hovoriť.
"Chcel som pane..." pokrútil sánkou, ústa musel mať stŕpnuté. Otec dvihol obočie.
"Ale ona mi neodpovedala, a tak ako správny chlap čakám na odpoveď...čakal som týždeň, takže som si dnes po tú odpoveď prišiel...." na rovinu všetko vysypal otcovi. A teraz sa obaja na mňa obviňujúco pozerali!
"Poďme sa porozprávať von...prosím..." vypla som lampu. Prehliadka skončila.... Vedela som, že vina/chyba bola na mojej strane.
Čakáreň bola prázdna, dokonca sa v nej ani nesvietilo.
"Naozaj ma to mrzí. Prepáč..." zatvorila som dvere.
"Neospravedlňuj sa mi, radšej mi odpovedz..." pristúpil ku mne, pozrela som na jeho ruky, pomaly si ma nimi priťahoval k sebe.
"Môžeme..." naklonil sa ku mne bližšie.
"..ísť na večeru...alebo..." hovoril tichšie a tichšie.
"...do kina. Čokoľvek budeš chcieť..." hlasno som zalapala po dychu. Obmotala som si ruky okolo jeho krku, uškrnul sa.
"Hm?" stále čakal. Bolo ťažké sa sústrediť, v jeho blízkosti bolo ťažké aj dýchanie.
"Mimiiii.." zasmial sa, keď som neprestávala na neho čumieť ako idiot.
"Večera by bola super..." prebudil ma až jeho smiech. Správala som sa ako idiot... ako i.d.i.o.t
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mimi Mimi | 19. března 2013 v 16:40 | Reagovat

Juchúchúchú :P :) ... Ja aj na jeho fotky čumím ako i.d.i.o.t! :D

2 Michelle Michelle | Web | 19. března 2013 v 18:16 | Reagovat

Píšeš skvěle!! :-)

3 Bea Bea | Web | 19. března 2013 v 20:31 | Reagovat

já tě nějak urazila? Netuším jak, na tvém blogu jsem tady ještě nikdy nebyla vidím ho prvně

4 Lenik Lenik | Web | 19. března 2013 v 20:58 | Reagovat

[3]: ty už si fakt mimo :-D zlý deň čo? :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

5 Doms Doms | Web | 20. března 2013 v 17:40 | Reagovat

Oh, sexy večeře se sexy Horanem... To he fakt sexy! :D
Ale páni páni páni tys mi věnovala díl!! Děkuju ! :D

6 Anička Anička | 21. března 2013 v 20:55 | Reagovat

Ahoj. Skvěle píšeš a máš velkou fantazii :). Baví mě číst tvoje příběhy :). Nemohla by jsi prosím napsat něco podobného s Edem  Sheeranem? Nejen mně by jsi tím udělala velkou radost! ;) :-D

7 Lenik Lenik | Web | 21. března 2013 v 21:06 | Reagovat

[6]: jasné! :-) určite bude FFka aj s Edom a bude to niečo peckové :D o to sa posnažím ! :D veľmi ma potešil tvoj komentár! ďakujem!!!! :*

8 Anička Anička | 22. března 2013 v 15:01 | Reagovat

[7]: :-) Už se těšííím!!! :-D  :-D  :-D A nemáš zač, mě zas potěšila tvoje reakce :-D  :-D  :-D

9 Stacey Stacey | 18. prosince 2013 v 1:05 | Reagovat

Ačkoli je můj oblíbenec Harry, musím říct, od tebe se mi čte krásně úplně cokoli ...Niall je roztomilej :-D  8-)  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama