Shut up Payne!!! 15

28. června 2013 v 20:00 | Lacey + Lenik |  Shut up Payne!!!

Lacey - kurzíva, ja to druhé
Ďakujeme a sorááč, že to tak dlho trvalo, bola to moja chyba Smějící se Nevinný.

Možno to bolo detinské, no k tej hračke som si vytvorila vzťah. Bolo to pre mňa dôležité. Jedna z minima pekných vecí, čo pre mňa Liam kedy spravil.
Prsty ma nakoniec boleli až príliš a ja som pokorene položila macka na stôl spolu s ihlou a niťou.
"Poď do postele!" ozvalo sa medzi dverami, no neotočila som sa k nemu. Ďalej som tam sedela so sklopenou hlavou a sledovala zvyšky môjho macka.
"Lacey, nemám na toto náladu," povedal a prešiel ku mne. Sadol si na gauč oproti mne a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
"Nechcem ťa vidieť..." povedala som a hlas sa mi zachvel.
"Teraz tak strašne klameš!"
"Nefandi si!" odvrkla som a odtiahla sa od neho.
"Kurva Lacey! Prestaň tu oplakávať obyčajnú hračku! Kúpim ti takých aj dvadsať, ale ľahni si na tú prostú posteľ a chovaj sa ako dospelá žena!" skríkol, až ma myklo.
"Si obyčajný kretén? Vieš o tom? Ty nič nechápeš! Mňa to už unavuje. Byť s tebou! Počúvať tvoje sprosté reči o tom ako máš sex na každom rohu vždy s inou. Ako žiarliš na ľudí, ktorý pri mne stáli počas turné a ako ma ničíš!" tento krát som pre zmenu kričala ja, no jeho to nevyviedlo z rovnováhy.
"Tými ľuďmi si myslela Jacka?" spýtal sa po pár minútach a zdvihol obočie.
"Toto ťa najviac zaujalo? Vážne?" vyprskla som a vyletela z gauča.
"Odpovedz mi!"
"Si obyčajný skurvený idiot! Nechápeš to? Ja ťa ľúbim! Bola by som ochotná dať ti čokoľvek a ty? Myslíš si, že mi zaplatíš byt a všetko je v poriadku? Že si budeš naďalej spávať so šlapkami na každom kroku a... Ach, nestojíš mi za to..." povedala som a odišla som do spálne. Maximálne vytočená som si ľahla a prikryla sa. Pevne som zavrela oči a tvárila sa, že spím, aj keď sa mi zaspať rozhodne nedarilo. Čakala som, či príde a prišiel. Asi po pol hodine. Nevšimol si, že som hore. Cítila som, ako ma poriadne prikryl, prehrabol mi rukou vlasy a potom si ľahol vedľa mňa. Neotvárala som oči, ďalej som hrala svoju pózu spiacej, aj keď som bola stále mimo z toho jemného a nežného dotyku, keď mi prehrabol vlasy. Prečo taký nebol aj inokedy?
Nakoniec sa mi podarilo nejako zaspať.

Keď som sa prebudila, Liam tu nebol. Že ma to neprekvapuje... Zamotala som sa do prikrývky a vyšla zo spálne. Bol v sprche, počula som tečúcu vodu. Prešla som do obývačky, chcela som sa lepšie pozrieť na to, čo včera utrpel môj macko, no jeho hlavička bola prišitá späť k telu. Síce trošku kostrbato, ale predsa Tak už viem, čo včera tú pol hodinu robil.
Ani presne neviem prečo, ale z očí mi začali tiecť slzy.
"Dobré ráno..."ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a v rukách som stále zvierala macka.
"Liam to..." ani neviem, čo som chcela povedať, len som k nemu nezmyselne natiahla ruku z mackom.
"Nerev a padaj sa obliecť! Zaspali sme, za dvadsať minút máš byť v práci," povedal nepríjemne, vytrhol mi macka z ruky, hodil ho na gauč a postrčil ma do spálne...

Nech som sa snažila akokoľvek, na mojich očiach bolo vidno, že som večer, v noci a aj ráno plakala. Nepomohli mi ani moje zázračné šminky. To bolo niečo, ísť do práce uplakaná....
Neuľahčoval mi to ani Liamov naštvaný výraz. Ako šoféroval, celý bol napätý, nadával na pomalých vodičov, prechádzal cez červené a nespustil rýchlosť pod 80 km/h.
"Spomaľ prosím..." oprela som sa rukou o palubnú dosku, prudko zabrzdil, aby to nenapálil do auta pred nami.
Naštvane na mňa pozrel a jasne mi dal týmto najavo, aby som sa nestarala. Hneď ako sa na semafore objavila zelená, pneumatiky nášho auta znova zapišťali. Skúmala som svoje modré prsty, brušká prstom ma pri každom dotyku boleli. Bolo to dosť na nič, pretože dnes ma v práci čakajú nové a nové papiere, ktoré budem kopírovať, alebo baliť do obálok. To bude zábava...

"Lacey... choďte už domov..." usmial sa na mňa môj šéf. Dvihla som sa zo stoličky a pozrela von oknom. Po prvé - pršalo, po druhé - Liamove auto nestálo na svojom zvyčajnom mieste. A na telefóne som nemala žiaden odkaz, kde by mi písal, že bude meškať.
"Já... ešte tu chvíľu ostanem, môj stôl potrebuje upratať..." nasilu som sa usmiala. Môj najväčší problém nebol ten, že som nevedela klamať, ale to, že som mala okolo seba ľudí, ktorí vedeli rozpoznať, kedy hovorím pravdu a kedy klamem.
"Liam sa určite niekde zdržal, ja vás odveziem domov..." milo sa ponúkol. S povzdychom som si vzala svoju kabelku a vďačne sa usmiala.

"Viete..." pán Christopher prerušil ticho, ktoré panovalo v aute.
"...mám dosť veľký podiel na terajšom Liamovom správaní...." nechápavo som trhla hlavou. Ako mohol mať podiel na tom, že Liam zničil moju obľúbenú plyšovú hračku?
"Bol pri mne, keď som si prechádzal obdobím rozvodu a keď pre mňa ženy veľa neznamenali..vlastne som vás všetky nenávidel..." smutne sa pousmial. O môj bože...
"Opakoval som mu, aké je dôležité neveriť ženám, pretože nakoniec aj tak zradíte naše srdcia..." bolestne pošepol.
"Asi ho to dosť ovplyvnilo, pretože v tom ako sa k vám správa, vidím tak trochu seba..." pokrčil ľutujúco čelo. Zakryla som si ústa, čoraz viac mi všetko dávalo zmysel. Tie slová mi doznievali v hlave.
"Len sa prosím nevzdávajte. Pozrite, som znova šťastný a ženatý, milujem svoju ženu. To isté sa môže stať aj Liamovi..." nádejne sa pousmial. Môže, ale nemusí.
"A-a ako si vás vaša terajšia žena získala?" neisto som sa spýtala. Prosím, daj mi účinný recept na Liamovo správanie, prosím...
"Otehotnela.." zasmial sa, pretože mi zabehla slina a začala som sa dusiť.
"Ale na to máte ešte vy dvaja čas...." poučne na mňa pozrel.
"Obmäkčila moje srdce svojou láskou..." usmial sa. V jeho očiach som videla ako svoju ženu ľúbi. To ma dostalo. Bude raz o mne tak pekne hovoriť aj Liam? Prikývla som mu, rozumela som tomu. Musela som bojovať ďalej.
"Tak, ste doma...." zastavil pred obytným domom. Vďačne som sa usmiala a vystúpila.
"Lacey..." zastavil ma, skôr ako som zabuchla dvere.
"...veľa šťastia..." usmiala som sa a prikývla.
Auto sa stratilo v tme ulice a ja som pobehla ku vchodovým dverám. A tu nastal problém. Nemala som kľúče, pretože mi ich Liam vzal. Ach, znova sa ukázalo, že jeho podozrievavosť len a len škodí. Zviezla som sa chrbtom po dverách dole a objala sa rukami. Stále pršal studený dážď....
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 *Evush* *Evush* | Web | 29. června 2013 v 10:41 | Reagovat

Je to prekrásne, obe píšete vážne úžasne :) Obdiv♥

2 Kikšnn Kikšnn | 2. července 2013 v 16:33 | Reagovat

uplne supeeeeer to je :)

3 ala ala | 7. července 2013 v 14:59 | Reagovat

To je take dokonale..:)krasne..rychlo dalsiu:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama