Think like a man 8

27. března 2014 v 14:27 | Lenik |  Think like a man



***
TIA

"Slečna Tia, prišla za vami vaša sestra." oznámila mi Jane od dvier. Potichu som zaúpela.
Kedy sa naučí, že ju má hneď pustiť dnu?
"Pošli ju ďalej Jane." s vypätím všetkých síl som jej odpovedala milo.
Keďže sa mi zdalo - na základe Janiných uplakaných očí, že s Johnatanom prechádzajú novou vlnou partnerskej krízy, snažila som sa nepodrobovať ju veľkému tlaku.
Pretože to sa písalo v knihe Dobrý človek, dobrý manažér.
Jane mi len prikývla a ustúpila mojej sestre z cesty. Usmiala som sa, keď som ich oboch uvidela; Rose v pekných modrých šatách a malého krpca s úsmevom na tvári ako vždy. Dva roky bolo príliš málo na to, aby si uvedomoval svet, ale myslím, že bol šťastné dieťa.
"Rose, vyzeráš nádherne.." postavila som sa zo svojho kresla a s natiahnutými rukami som sa k ním náhlila. Pobozkala som ju na líce a hneď si od nej vzala môjho synovca. Zaujala ho moja retiazka na krku, snažil sa chytiť lesklý prívesok.
"Ďakujem Tia." nesmelo sa usmiala. Prestala som malého bozkávať po celej tvári a pozrela sa na ňu. Tvárila sa presne ako sa v posledných dňoch tváril Harry. Akoby mi chcela niečo povedať. Unavovalo ma to, stále sa ich pýtať na to, čo sa deje.
V poslednej dobe ma unavovalo všetko.
"Škoda, že mu nerozumieme..." postavila som krpca na jeho vlastné nohy a nechala ho brlblajúc špacírovať sa po mojej kancelárii. Nemala som v nej veľa nábytku, takže nehrozilo, že si ublíži. Kútikom oka sme ho však obe pozorne sledovali.
"To áno, s otcom sa snažíme, aby začal čo najskôr rozprávať." nenútene mi prikývla, dlane si znova otrela o svoje šaty. Nebola som expert na neverbálnu komunikáciu, ale toto bol jasný prejav nervozity.
Robí to aj Harry.
"Rose. Prečo si nervózna? Mám pocit, akoby si sa ma bála." povzdychla som. Nech sa tvárim akokoľvek uzatvorene, toto ma trápilo. Rose bola moja vlastná sestra....
"Tia, ja.." Rose si nečakane skryla tvár do dlaní. Prekvapene som zamrkala a pozrela sa na Harryho, ten veľmi rýchlo spozoroval zmenu nálady jeho mami. Prestal sa driapať na koženú sedačku a s divoko otvorenými očami aj ústami nás sledoval. Ak teraz začne plakať....
"Rose, čo sa deje?" pohladila som ju po vlasoch a pevne ju objala. Obmotala okolo môjho pása ruky tak pevne, že som mala problém nadýchnuť sa.
"Nech je to čokoľvek, povedz mi to. Sľubujem, že nebudem reagovať prehnane. Sľubujem." odtiahla sa odo mňa tak, aby mi videla do očí. Potiahla nosom, keď som jej to sľúbila.
"Ja a David, vrátili sme sa k sebe."
Tak na to si potrebujem sadnúť.
"K-kedy?" usadili sme sa na spomínanú sedačku, Rose si Harryho posadila na kolená. Nesúhlasne sa zamrvil, tak ho znova postavila na nohy.
"Pred pár mesiacmi, ale ja, ja-" znova nedokázala pokračovať.
Zničím ho, ak jej znova ublížil.
"Nemám sa o tom s kým porozprávať a u-už som to nemohla pred tebou ďalej tajiť." zavrtela hlavou, stále previnilo pozerajúc do svojho lona. Chytila som si koreň nosa, v hlave mi začalo nepríjemne hučať, nemohla som sa sústrediť.
"A klape vám to?" priškrtene som sa spýtala.
V skutočnosti som chcela kričať a vynadať jej, že je hlúpa, že tomu podliakovi znova uverila.
"Áno. David sa naozaj zmenil. Ja viem, že tomu neveríš, ale-"
"Stretáva sa s malým?" prerušila som ju. Sklamaná mojou reakciou sa znova pozrela na svoje ruky.
"V soboty chodíme spolu do parku. Nechcem, aby ho vídaval často, musí ma najprv úplne presvedčiť, že už nie je tým Davidom na začiatku..."
"Nie som hlúpa Tia, teraz tu ide aj o Harryho. Nedovolím, aby mu niekto ublížil." pevne na mňa pozrela. Bola som vďačná Bohu, že v Rose prevažoval ochranársky pud.
Ale ona sem prišla aj pre niečo iné. Povedala, že sa potrebuje vyrozprávať.
"A ty a ... on" trpko som si v duchu odfrkla.
"...ako ďaleko ste pokročili?" znova som použila všetky svoje zvyšné sily na túto otázku. Všetky tieto informácie boli ako ostrý nôž do môjho srdca.
"Práve včera som u Davida prespala..." priznala sa, do tváre sa jej nahrnula krv.
Och Bože. Dúfam, že použili ochranu.
Nech som si akokoľvek priala, aby už mlčala, nemohla som. Nemohla som Rose takto odbiť.
Od doby, čo sa narodil Harry, sa Rose s nikým nestretávala. Starala sa jedine o svojho syna.
Prekliata prvá láska však nehrdzavie....
"A? A-aké to bolo?" nasilu som si odkašľala. Panovalo medzi nami trápne ovzdušie, stačilo ho len prekonať.
"Chceš vedieť detaily?" zrazu sa rozosmiala, pocítila som ako sa mi trasie spodná pera.
"Tak hovor." prikývla som.

Ležala som vedľa Harryho, ktorý si pokojne odfukoval, a premýšľala. Pozerala som do stropu a v prvom rade som zistila, že naša spálňa potrebuje vymaľovať, pretože som videla malé pukliny v omietke... a v druhom rade som si predstavovala ako to bude.
Čo sa stane, ak ich David znova opustí?
Ten chlap bol časovaná bomba.
Ako zariadim, aby sa to nestalo?
Mám sa mu - tak aby o tom Rose nevedela - vyhrážať?
Nespokojne som sa prevalila na druhý bok, pre všetky tie katastrofické scenáre som nemohla zaspať.
Pokojný spánok som si neužila už dosť dlho.
Podoprela som si rukou hlavu a sledovala Harryho, ako sa v spánku jemne usmieva. Usmiala som sa pre seba, chcela som vedieť, čo sa mu sníva.
Závidela som mu jeho sny.
Večer, keď prišiel domov, bol uťahaný a unavený, pretože celý deň strávil v štúdiu. Myslím, že táto robota ho hneď po koncertovaní, bavila najviac.
Už si z neho nebudem môcť uťahovať, že je nezamestnaný bývalý člen slávnej skupiny.
Keď som mu povedala o dnešnej Rosinej návšteve, nereagoval nijako zvláštne. V polospánku mi povedal, že ma ľúbi.
Asi Rose dôveroval oveľa viac ako ja.
Pobozkala som ho na nos, na čo sa zamrvil a hlbšie sa zavŕtal do prikrývky. Ja sama som svoje telo oslobodila od tepla a potichu sa vyšplhala z postele.
Ak nemôžem spať, pozriem si nejaké štatistiky predaja.
Skôr ako som si sadla za stôl, prešla som do kuchyne a naplnila si pohár čistej vody. Perami som sa dotkla okraja skla, keď sa mi zjavili pred očami veľké čierne škvrny.
"Tia....Tia!" otvorila som prudko oči, nado mnou kľačal vystrašený Harry. Vôbec som si nepamätala na časť, kedy sa mi z rúk vyšmykol pohár. Nevedela som, ako dlho to trvalo, kým Harry zistil, čo sa deje.
"Prišlo mi zle a..." zmätene som si prehrabla vo vlasoch.
"Pšt zlatko." Harry mi pošepol, podbral môj chrbát a stehná. Odniesol ma späť do spálne. Tam mi pomohol obliecť sa, znova ma zobral na ruky a odviezol do nemocnice.

Určite bolo ráno, keď som sa prebrala. V ruke som mala zapichnutú ihlu infúzie, sledovala som, ako sa lieky - kvapka po kvapke, dostávajú do môjho krvného obehu. V izbe nik nebol, ale cez nemocničný pach som cítila prítomnosť Harryho prenikavej vône. Musel tu byť.
"Dobré ráno slečna Sandersová..." strelila som hlavou za hlbokým hlasom. Usmieval sa na mňa postarší doktor, ktorý mal Harryho hneď v pätách.
"Mám pre vás dobrú aj zlú správu." listoval v nejakých papieroch. Harry ho obišiel a skôr ako si sadol na kraj mojej postele, vtisol mi na čelo dlhý bozk. Podľa jeho uvoľnených očí som vedela, že to nie je nič vážne.
"Prvá polovica zlej správy je, že ste vorkoholička..." bradatý pán si myslel, že mám chuť vtipkovať.
"Ja nie som-..." zachrípnuto som sa mu snažila oponovať. Dvihol dôležito ruku a tak ma prerušil.
"Mali ste pravdu, chce sa v takomto stave hádať..." pobavene sa pozrel na Harryho. Taktiež som sa na neho pozrela, len ma znova pobozkal do vlasov.
"Druhou polovicou zlej správy je váš tlak. Ste príliš mladá na takéto hodnoty. Nespavosť, únavu a závrate spôsobilo to, že krv vo vašich tepnách prúdi pod oveľa silnejším tlakom. Budete musieť zmeniť svoj doterajší životný štýl, dopriať si viac pokoja a menej stresu, poctivo brať lieky a chodiť na kontroly, bude dobré, ak vaši známi budú oboznámení o vašej hypertenzii." len som mu prikývla.
Aj keď sa mi to nepáčilo, budem to musieť urobiť.
"Predpíšem vám lieky a presne dávkovanie. A tu nastupuje tá dobrá správa." šťastne sa na mňa usmial. Už mi liezol na nervy.
"No konečne." otrávene som si zamumlala. Harry sa nad mojou poznámkou uchechtol.
"Dnes môžete ísť domov. Na nejaký čas si vezmite dovolenku a oddýchnite si. Teraz ak dovolíte..." nasilu si odkašľal, Harry sa pohotovo postavil a vyprevadil ho. Pri dverách mu znova poďakoval a potriasol si s ním ruku. Potom sme už boli konečne sami. Hlasno som zaúpela a pozrela sa do stropu. Celé sa to stalo v najnevhodnejšiu chvíľu.
"Ja viem.." Harry mi prikývol.
"Ležanie v posteli je pre teba najväčší trest." s mäkkými očami mi uhladil vlasy.

*** 21 dní neskôr ***

"Tia, kam ideš?" Harryho hlas ma zastavil v našej chodbe a ja som si potichu zahrešila.
Ako ma mohol počuť?
"J-ja..." ozvala som sa späť, len aby som nebola príliš dlho ticho.
Pre Harryho to však bolo príliš podozrivé.
Počula som zavŕzgať gauč a o malú chvíľku predo mnou stála vysoká postava. Bola som prichytená.
"Čo tam skrývaš?" dlhým ukazovákom ukázal na moje skrížené ruky za chrbtom. Olízol si jazykom netrpezlivo peru, stiahnuté obočie mu rámovalo jasné oči.
Vedela som, že ma prekukol hneď v prvej sekunde, keď videl ako nervózne sa správam. Previnilo som vytiahla ruku spoza chrbta.
"Tia.." povzdychol a vzal mi z rúk kovovú krabičku, v ktorej sme kedysi mávali kávu.
Poslednýkrát som zažila pocit kofeínu v žilách v deň, keď mi zistili, že mám vysoký tlak.
Káva bola prvá na zozname rizikových faktorov.
Od vtedy mám pocit, že život bez kávy ani nie je životom.
"Kam si s tým šla?" podvihol zvedavo obočie. Skrútila som ústa a mlčala ako ryba.
V práci som nebola celú večnosť a Harry dohliadol na to, aby som oddychovala. A nemala kofeín.
Začal do mňa pchať o 200 percent viac zeleniny, čo nebolo také hrozné ako byť bez kávy.
Áno, znova to opakujem. Pretože je to na nevydržanie!
A večer, keď sme sa vrátili z návštevy alebo z nejakej výstavy, sme zakaždým počuli ako sa neznámi susedia hádajú. Tak prečo nezistiť pod zámienkou došlej kávy, čo sú vlastne zač?
Chýbala mi akcia, nudila som sa.
"Tia, urobil som ti čierny čaj. Je na stole." znova mi to zopakoval. Ani ten najsilnejší čierny čaj ma neprebudí tak ako môj raňajší smrťák v podobe kávy.
"Ale čierny čaj nie je káva!" zúfalo som zažobronila.
Musí sa nado mnou zľutovať!
Už aj moje hrnčeky zoradené podľa farby dúhy sú zbytočné. Boli určené na kávu. Nie na hlúpy čaj.
"Nie." pevne zavrtel hlavou, pery mal v jednej tvrdej neoblomnej krivke. Ah.
"Tak mi urob bezkofeínovú. Tá je v pohode!" usmiala som sa. Je to v pohode!
"Je to horšie svinstvo ako samotná káva. Tia, no tak. Obleč sa, dnes ideme k mojej mame." potiahol ma späť do obývačky. Ale...
"Chceš rozptýliť?" priložil pery blízko môjho ucha, len som slabo prikývla. Podchytil obe moje stehná a zamieril si to do spálne.
Harry bol prešťastný z môjho núteného pobytu doma, mali sme viac času na sex. Čo viac chýbalo chlapovi k šťastiu....

HARRY

"A Tia.." mama sa ku mne naklonila cez kuchynský pult a pošepla.
"...je už v poriadku?" s úsmevom som prikývol. Obzrel som sa cez plece a skontroloval, či je Tia ešte stále v obývačke. Počul som ju ako vyčíta môjmu šesťročnému bratrancovi, že podvádza. Koho bol nápad hrať to človeče?
"Len sa nesmie rozčuľovať a stresovať. Inak je zdravá..." mama uvoľnila svoj ustarostený výraz.
"Tia je nezmar mami, bude v pohode." zasmial som sa. Milujem ju pre to aká silná je.
"Ale už žiadne prehliadky bytov, minule sme ju s tým poriadne naštvali." povzdychol som.
Tia ma ignorovala pekných pár dní.
"Zlatko, bojím sa, že ti zlomí srdce. Tia ešte-"
"Čau bráško!" zadné dvere sa rozleteli a Gemma si veselo vpochodovala do kuchyne. Mama sa na mňa ustarostene pozrela, ale v téme nepokračovala.
"Je tu aj Tia?" spýtala sa ma Gemma, len som prikývol. Mamina poznámka ma zneistila.
Môže mi Tia po takom čase zlomiť srdce?
Poznám ju predsa lepšie ako ktokoľvek.
"Deje sa niečo?" oboch si nás moja sestra prezrela. Narovnal som sa a zavrtel hlavou.
"Zajtra musím byť v štúdiu, chcel som vás požiadať, aby ste dohliadli na Tiu."
"Jasné! Nie sme s ňou skoro nikdy v kontakte! Nie mami?" mama prikývla, Gemma sa potešila.

---> ďakujem za predchádzajúcu časť! :)
---> neviem, čo k tej časti napísať. Je dlhá ale nudná, hoci sa mi písala dobre.
---> myslím, že Harryho mama dobre vie, čo chcela povedať, škoda, že ich Gemma prerušila.
 

19 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Domi Domi | 27. března 2014 v 18:24 | Reagovat

a ja myslím, že ten trkvas by ju už mal požiadať!!!

2 keks :P keks :P | 27. března 2014 v 22:15 | Reagovat

SUper poviedka,cast,super ty! ;D Len Nieco mi tak chyba, asi trochu viac Tii a Harryho :)  ale aj napriek tomu, ta cast od teba potesi :)*

3 Stacey Stacey | 27. března 2014 v 23:16 | Reagovat

Ať se opováží mu něco zlomit O_O  O_O  O_O ...<3 love it today ..oh wait.. love it vždycky :D :D :D  <3

4 Lenik Lenik | Web | 28. března 2014 v 8:34 | Reagovat

[2]: preto som napísala, že nudná časť :)

5 Kačenka Kačenka | Web | 28. března 2014 v 13:32 | Reagovat

Stále sa neviem zbaviť pocitu, že je Tia v tom :-D :-D Naša malá Tia a Harold, chúďa dieťa :-D :-D :-D

6 Wewe! ♥ Wewe! ♥ | Web | 29. března 2014 v 15:18 | Reagovat

Miluji tvé psanííí!!! :D Skvělá kapitola, vždycky se zasměji :D Nevím, proč se Anne bojí, že by Tia něco takového Harrymu udělala...:-O
Je fajn, že je Tia v pořádku, ale je vtipné, jak se snažila získat kávu a Harry je neústupný a dostatek času umí dobře zužitkovat! :D :D
Děkuji za díl, těším se na dalšíííí :) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama