Červenec 2014

USA #2

12. července 2014 v 20:18 | Lenik |  Ehm....
Hey baby even though I hate ya I wanna love ya I want you-u-u

Rozhodla som sa vám sem napísať ako prebiehala moja cesta do USA :)

Letili sme z Krakowského letiska 22. júna o pol siedmej ráno, takže od môjho činžiaku sme štartovali už o jedenástej večer (21/06).
Už len tá cesta autom bola dosť zničujúca, zastavili nás dokonca aj slovenskí policajti, ktorí boli úplne že "prívetiví".

Z Krakowa sme leteli do Mníchova len 1 hod a 25 minút. Batožinu sme mali čeknutú až do Chicaga (to znamená, že sme si ju vyzdvihli až tam), takže keď sme vystúpili, stačilo nám znova nájsť správnu bránu do Dusseldorfu. :) Počas tohto letu sme dostali chutnú čokoládovú buchtičku a mohli sme si dať kávu alebo džús alebo vodu. :) Mali sme vždy dobré miesta, boli sme pri okne a sedeli sme aj pri sebe, takže sme si nemuseli meniť miesta :)

x
x
x

Ďalší let bol do Dusseldorfu. Na prestup sme mali hodinu. Ešte keď sme bookovali letenky, báli sme sa, že to nebude stačiť, ale bolo to úplne v pohode. :) Let trval 1 hod 10 minút. Znova sme leteli Lufthansou, letušky boli veľmi milé, dostali sme znova buchtičku a niečo na pitie. :)


Posledný let bol z Dusseldorfu do Chicaga. Na prestup sme mali 2 hod a 45 minút, takže sme znova sedeli :D, šli na wc atď. Vedeli sme, že nás čaká 9 hodinový let s časovým posunom, leteli sme tam o 12:45 nášho času a prišli sme tam 15:00 nášho času. Bolo super, že sme nemuseli dlho čakať na letiskách, pretože už dosť vyčerpávajúce boli tie lety. Áno, sedíte a nič nerobíte, ale po troch hodinách vám stŕpne zadok, :D a neviete ako sa tam správne naštelovať. "Bonus" je, ak si pán pred vami sklopí sedadlo a vy sa cítite ako v konzerve. Mohli sme si tam pozrieť nejaký film, alebo počúvať hudbu, ale Ed tam vo výbere nebol, so...
Keďže Dusseldorf bol posledná zastávka pred americkou stranou, kontrolovali nám pasy asi dvakrát a raz keď ste sa dostali cez kontrolu, už ste sa nemohli vrátiť späť.

Keď sme sa konečne dostali do Chicaga, vystúpili sme, a znova nás čakala kontrola. Postavili sme sa do radu a čakali a čakali a čakali. Potom sme si každý po jednom stúpli k takému pultu, kde bol taký ujček, zobral vám odtlačky, pýtal sa nás, čo budeme robiť v USA, či už máme job, ako dlho tu ostávame, prezeral si nás z každej strany :D, odfotil nás.

A tu sa mi stal TRAPAS. :D
Ak chcete cestovať do USA v batožine nesmiete mať určitý druh potravín ako napr. syry, mäso...
Ten pracovník sa ma opýtal, že aký druh potravín mám v mojej batožine - pretože ešte v lietadle sme vyplňovali taký formulár. Mala som tam slovenské sladkosti, (1 liter alkoholu, ten som nepriznala, lol, zatknite ma.) A! mamka mi zabalila sáčkové polievky.
Tak mu hovorím, že sladkosti a polievky. A on že: aké polievky? A ja že: no polievky, v tých sáčkoch (venovala som mu jeden stupidný pohľad) A on že: okej, ja ti tie polievky nechcem vziať, neboj sa. (a rehot na celú halu.) Teraz sa to možno nezdá trápne, ale fakt zážitok, keď si z vás uťahuje imigračný pracovník, ktorý vás môže zavrieť behom sekundy. :D

No a keď sme konečne mali v rukách aj našu veľkú batožinu, museli sme nájsť transfer, ktorý nás odvezie z letiska ku metru. Ten sme s pomocou veľmi milých ľudí na Informáciách našli. :)
Chcela som ešte veľmi rýchlo zavolať mamke, že sme došli v pohode, ale veľmi dobre som ju nepočula a bola som unavená a tým pádom aj nervózna a tak som ju ohučala do telefónu. Dohodli sme sa, že zavolám na druhý deň a skončili sme hovor. A tu si Lenka práve uvedomila, ako ďaleko je od domova a že práve ohučala starostlivú mamku, ktorá jej celý čas písala smsky, kým letela a proste som sa rozplakala. Rýchlo som mamke zavolala späť a ospravedlnila sa jej a povedala jej, že ju ľúbim (och, ešte aj teraz je mi ťažko z toho).

Metro (Blue Line) sme našli v pohode, s kúpou lístka nám zase pomohli ochotné tety na Informáciách, lístok stál 5 dolárov a išli sme asi 20 minút. Bol to pre mňa zážitok, prvýkrát v živote som šla metrom a to bola jazda ty kokso :D. Vystúpili sme na zastávke Clinton, pretože sme sa potrebovali dostať na autobusovú stanicu Greyhound.


Čerešnička po tom celom cestovaní bola tá, že keď sme sa chceli dostať von, eskalátory NEFUNGOVALI. Hell yeah. Tak sme naše 25 kilové batožiny trepali asi cez milión schodov a poviem vám, že keď som sa dostala na posledný schod, skoro som sa povracala.

Na autobus, ktorý nás mal doviezť z Chicaga do Clevelandu sme čakali 6 hodín, tak sme využili trocha času a prešli kúsok Chicaga. :) VIDELA SOM VLAK, NA KTORÝ NASKAKOVALA TRIS V DIVERGENCII!!!! :)



Cesta autobusom trvala 7 hodín (prešli sme cez tri štáty), cestovali sme cez noc, možno jedna výhoda???
Úprimne, ja som nespala vôbec. Možno nejakých 20 minút a potom som sa zobudila, 20 minút a znova som sa zobudila....

A tu, nastáva čerešnička číslo dva :D. Keď sme sa dostali do Clevelandu, mali po nás prísť z vinárne, pretože sme si za to zaplatili 200 eur. Samozrejme...nik neprišiel!!! :D Čakali sme ďalších 6 hodín, kým po nás prišiel pán, ktorý nám prenajíma aj ubytko. Je to ten najzlatší človek na svete, prisahám.

Ubytko máme veľmi pekné! Každý nám ho závidí :D, hocikedy nám len tak donesie jablka, alebo minule som šla z roboty a ma zastavil a dal mi paradajky! Úplný svätec!

Nespali sme spolu asi 40 hodín počas našej cesty, časový posun sa na mne prejavil len toľko, že keď sme sa ubytovali, spala som asi 14 hodín. :D

Práca je tu v pohode, vo vinárni robím za barom, alebo za pokladňou (američania majú hrozné mince, trvalo mi dva dni kým som sa naučila, ktorá minca má akú hodnotu), už poznám aj vína, čapujem pivo! (:D), a potom chodím upratovať chatky, to je taká oddychová práca, nemusím sa s nikým baviť po anglicky, urobím si svoje a idem domov :)

Budúci článok by mohol byť o tom ako sa Američania správajú k nám Slovákom, o mojich vtipných skúsenostiach v práci, o super amerických kanáloch v telke, :D o tom ako som si kúpila Multiply od Eda, o meste, kde bývam a prípadne vaše otázky??? :)

Majte sa krásne, idem sa najesť, a pozerám aj Harryho Pottera na ABC family kanále, a potom idem do práce. :)

Ospravedlňujem sa za prípadné chyby, nekontrolovala som článok, píšem ho na prvýkrát. :)

USA #1

10. července 2014 v 21:05 | Lenik |  Ehm....
Ako sa tu všetci máte?

Minulý týždeň bol dosť o držku, Američania oslavovali Deň Nezávislosti (4. júl).

V uliciach to žilo, všade hudba a svetlá. O desiatej večer bol ohňostroj, stihla som vykuknúť asi na dve minútky von, pretože bolo veľa roboty. :) V práci sme dostali na ruky a okolo krku také neónové prúžky a krúžky, bola fakt dobrá atmosféra.

A potom po práci, keď som šla domov asi o druhej v noci, v uliciach to žilo ešte viac, všetci už boli nacenganí a šťastní Smějící se.

Tu v Geneve sa nemusíte báť ísť nad ránom domov osamote. Maximálne stretnete skupinku mladých ľudí, ktorí vás budú volať na pivo. Smějící se

x
x
x
Tu bývam :)

Západ slnka pri jazere Erie :)


EDIT

V stredu som si bola vybaviť svoje social security number, ktoré vlastne potrebujem, ak tam chcem pracovať a keď sme vošli do toho úradu, prvé, čo som videla bola fotka Baracka Obamu na stene!! Smějící se

Neuvedomíte si, že ste v USA, až kým neuvidíte fotku Baracka Obamu na stene.