Prosinec 2014

Nadpis nie je podstatný #148

31. prosince 2014 v 12:58 | Lenik |  Ehm....
Všetci prežite Silvester v zdraví a so všetkými prstami a končatinami bezpečne prilepenými k vášmu telu.

Ja...sa pravdepodobne budem učiť, tento rok ostávam doma, keďže minuloročné predsavzatie nezomrieť na vyvracanie si žalúdka alebo poprípade pádom do rieky (true story) počas ohňostroja chcem dodržať.

Jediné predsavzatie, ktoré som si dala.


Prečo ju (Mimi) volám penis a prečo sa tak už aj ona sama nazýva...je veľmi krátky, ale komplikovaný príbeh.
Smějící se

Ďakujem Vám za všetko, ste môj svet.



Nadpis nie je podstatný #147

29. prosince 2014 v 0:44 | Lenik |  Ehm....
Viete....

Vo vašom živote raz nadíde čas, kedy si poviete, že ste starí.

Pukajú vám kolená, keď sa zohnete po niečo, čo vám vypadlo z rúk alebo zabúdate na celkom bežné veci ako kam do frasa som položila ten prekliaty zvýrazňovač! agh.

A potom sú tu iné ukazovatele, ktoré vám našepkávajú: jajáááj to už je ti toľko???



1. tehotné vekovo rovnako staré kamarátky
2. skoro rodiace vekovo rovnako staré spolužiačky
3. zasnúbené vekovo rovnako staré bývalé spolužiačky zo strednej
4. vydaté vekovo rovnaké staré spolužiačky.

A TÝCH SA ZA POSLEDNÝ ČAS NAZBIERALO AŽ-AŽ!

...až môžem robiť štatistiku o náraste pôrodnosti a manželstiev v mojom regióne.


Okej, veď malé bábätká a svadby nie sú nič zlé nie? Tak prečo šaliem?


Hm.

Žeby preto, že mi v roku 2015 bude 23?

To je skoro 25 a to je skoro 30!



A teraz sa pozrite na moju situáciu:

- tohto roku štátnicujem (hah, nehovor hop, kým nepreskočíš)
- na Mgr. sa veru nechystám (pretože, ešte dva roky tu nevydržím)
- chcem sa vrátiť do UK, nájsť si tam prácu (aj toto bude zaujímavé) a žiť tam normálny život
- nemám frajera = žiaden vhodný genetický materiál na potomstvo = žiaden šuter na mojej ruke = žiadna svadba = sedem mačiek v malej garzónke #catlady


Haha, nad tými mačkami som sa ešte pred pár rokmi na strednej smiala. Teraz? (ťažké preglgnutie)

- absolútne nedôverujem 95%-tám obyvateľstva tejto planéty a som asi staromódna
- som tak trochu feministka a chcem nakopať zadok chlapom, ktorí si myslia, že mám v hlave nasrané.

Vykreslí zo seba v prvým minútach po zoznámení nice guy, možno povie o sebe niečo smutné, že to má ťažké v práci a pod., a keď si začínate myslieť (ale v skutočnosti ho podozrievate z toho, že je príliš normálny), že je v pohode chlapík, spýta sa vás, či s ním nepôjdete na hotel.



Ah, raz určite budeš pyšný na manželku, ktorá roztiahla nohy každému, kto ju zavolal, ty TUPELO!

- všetci normálni a znesiteľní chlapi sú už zadaní alebo gayovia (zadaný = mŕtvy, gay = prečo matka príroda, prečo?)
- a v neposlednom rade, pretože buďme realistkami, som tučná, v tvári škaredá a nerobím dobrý prvý dojem.

......

Je to zlé, že?

Ak mi nezletí priamo do práce, alebo na iné miesto, na ktorom sa často vyskytujem nejaký vpoho chlap, ktorý bude zároveň môj kamoš a bude ma poznať aj inak ako toho tučka, čo má niekedy fakt, fakt, zlé vlasy, tak....


BUDEM AKO NAŠA SLOBODNÁ PROFKA PSYCHOLÓGIE, KTORÁ MÁ NÁLADY A Z KTOREJ SI KAŽDÝ UJ*BÁVA, ŽE JE NERVÓZNA PRETOŽE NEJ*BALA!


A aj napriek tomu, že si toto celé uvedomujem, ešte stále to beriem s kvapkou humoru, keď ku mne príde moja mama a každý rok mi povie: ešte máš rok čas.

Alebo sa stanem bohatou a aj keď budem stará, ulakomí sa na mňa nejaký zajačik...alebo sa zo mňa stane fucking Harry Potter a konečne si sčarujem vlasy, aby boli každý deň dokonalé.


Tak fajn, nebudem naďalej strácať dni mojich najlepších rokov na sebaľútosť a panikárenie a idem spať, aby som nemala v tridsiatke vrásky a vyzerala som aspon o 2-3 roky mladšia.

EDIT

Smějící se

Musím tu pridať smajlíka, aby ste si nemysleli, že je to typ zúfalého a fňukacieho článku. Toto má byť na pobavenie! Smějící se

Nadpis nie je podstatný #146

25. prosince 2014 v 2:06 | Lenik |  Ehm....
Pekné sviatky všetkým!

Práve som sa vrátila z polnočnej omši a odniesla som si odtiaľ len to, že som strašný pohan. (Napoly úsmev, napoly strach, že ma v noci navštívi anjel.)

A čo prázdniny? Ako ich trávite?

Dúfam, že vás potešili nové časti, na ktorých som pracovala celé hodiny, pretože nejako extra chuť písať som nemala.

Ak píšem vtedy, keď sa mi chce a pre svoju radosť, je mi naozaj jedno, koľkých ohlasov sa od vás dočkám. Veď to aj vidíte, že vás neprosím o názor ani na vás vyčítavo nepozerám cez obrazovku svojho nb!

Takže sa vraciam späť k náhodnému pridávaniu, pretože ste sa na mňa tentokrát vykašľali. *Vyčítavo na vás pozerám cez obrazovku môjho nb.*

A môj best darček, ktorý som si našla pod stromčekom?

Nové manikúrové nožničky.

Pred pár týždňami som len tak medzi rečou spomenula, že si musím kúpiť nové, pretože tie staré som stratila v Amerike.

Naozaj ma prekvapilo, že si to moja mama všimla/pamätala a kúpila mi ich.


TOTO NA DARČEKOCH MILUJEM NAJVIAC.

To, že vás človek dokáže počúvať a poteší vás niečím ako sú nožničky a tým, že vás vníma.





Fuck this. Fuck that. 20 1/2

22. prosince 2014 v 16:52 | Lenik |  Fuck this. Fuck that.

Druhú polovicu časti už mám rozpísanú, ale idem nečakane do mesta s Mimi, dopíšem ju dnes, keď sa veľmi neopijeme (kidding)


Pomsta Cruelle de Vil

14. prosince 2014 v 22:59 | Lenik
VŠETKO NAJLEPŠIE STANKAAAAAAAAAA

ĽÚBIM ŤA VEĽMI



Nadpis nie je podstatný #145

11. prosince 2014 v 20:22 | Lenik |  Ehm....
Včera ráno som sa zobudila a niečo sa mi nezdalo.

Keďže som chorá ako pes, cítila som ešte stále zapálené všetky dutiny, zväčšené mandle, hlava ma bolela z toho celého hneď navčas dňa.

Prišla som do kúpeľne, že si opláchnem vysmrkaný a červený nos. A potom som zistila, čo sa mi nezdalo.

Neviem prečo, moja horná pera bola celá napuchnutá a v strede mi praskla od vnútornej strany až po vonkajšiu.

Ja nemám veľké pery od prírody ale teraz som zistila, že by sa mi ani nehodili Smějící se.

Vyzerala som ako po zlom botoxe, káčer donald spojený s niekým, kto dostal poriadne na držku ---> to je ešte nič v porovnaní so mnou.

V utorok som ešte v škole bola, lebo som mala písomku (Cečko bez učenia, tomu sa hovorí umenie) a včera a dnes som sa na to vybodla.

Kto ma pozná vie, že nerada sedím v čakárni u lekára, nerada beriem predpísané antibiotiká, z ktorých mi je zle od žalúdka, takže ich vlastne ani vôbec nedoberiem, čo je ešte horšie.

Takže hľadám doktora Housa, ktorý má zázračne a rýchlo vylieči bez liekov.

Mama ma straší cibuľovým čajom, a musím priznať, že pri predstave, žeby som ho musela vypiť, sa cítim hneď lepšie.


A teraz idem písať, aby ste vedeli. A nechám všetkým umrieť.


Nadpis nie je podstatný #144

4. prosince 2014 v 0:38 | Lenik |  Ehm....
Už by som s tými nadpis nie je podstatný článkami mala prestať.

Práve som dokončila seminárku na zajtrajšok pretože, všetko na poslednú chvíľu ako inak, a napchávam sa slanými orieškami, ktoré boli v mikulášskom balíčku od mojej mamy, ktorý som od nej vydrankala dva dni dopredu (takto skoro sa mi to ešte nikdy nepodarilo...)


"Som malý manipulátor."

A len som vám chcela povedať, že mám zlé obdobie, chcem byť len doma a nechce sa mi ísť ani medzi ľudí, a že ma zároveň veľmi štve, pretože viem, že písanie by mi pomohlo, ale akoby som sa vyžívala v tomto mojom kómatickom stave.



Do konca týždňa tu pribudne časť, inak si odseknem ruku. I promise.

Nadpis nie je podstatný #143

2. prosince 2014 v 19:15 | Lenik |  Ehm....
Už som doma Usmívající se.

Prišla som s nočným vlakom dnes ráno a šla som rovno aj do školy, ale po 2 hodinách som aj tak vzdúchla, nemalo význam tam ostávať...

Celý týždeň pri sestre bol super, ťažko sa mi odchádzalo.

Poznáte to, väčšiu časť detstva sa naznášate so súrodencom, a až keď dospejete a musíte za nim cestovať 2000 km, aby ste ho aspoň raz do roka videli, revete za ním v autobuse a ZASE NEMÁTE VRECKOVKY!!!!

Cesta bola únavná, nikto ma neokradol ani neukradol - čo je pri mojom smoliarskom živote fakt úspech, keď roztomilí stewardi ukazovali to zvyčajné "núdzové východy a ako si nasadiť záchrannú vestu" mala som v slúchadlách pustené Shake It Off od Taylor a poviem vám, zasmiala som sa na tom v duchu, keď sa hýbali synchronizovanie s hudbou v mojich ušiach.

Cestou späť (pozn. na Victoria Coach Station) som sa stretla s mojom najmilšou Stacey! ♥
Vybavila si len a len kôli mne voľno v práci (taže ty škaredá opica, MŇA MÁ RADŠEJ! Smějící se), zašli sme na kávu, a rýchlo za tú hodinky prebrali z každého niečo, a potom som zase nasadala na ďalší autobus na letisko.


Som ťa tam dokreslila, aby si nežiarlila veľmi ale len trošku ♥

Dodám k tomuto len toto:



Doháňame stratené roky aneb obchody v UK sú proste na nezaplatenie.