Fuck this. Fuck that. 21

10. ledna 2015 v 0:15 | Lenik |  Fuck this. Fuck that.

Pre Stanku ♥


"Naozaj ťa nemám odviezť až ku škole?" váhavo sa na mňa pozrel. Zastavili sme pred vchodom do budovy jeho kancelárie, aby sme sa rozlúčili. Obaja sme boli v časovom strese, ja pre skúšku a Jack pre nejaký dôležitý súd, ktorý ho čakal.
Hoci by som pre topánky, ktoré ma zabíjali, rada prijala jeho odvoz, zahrala som to do outu.
"Nie Jack, sú to len dve ulice do mojej školy, len mi popraj šťastie a už ma viacej nezdržuj." podišla som k nemu a objala ho.
"A povedz mame, že som v poriadku a nech na seba dáva pozor. Daj jej objatie aj za mňa." zamumlala som mu do jeho saka a pevne ho stisla.
Mama sa jeho dnešnej návšteve určite poteší.
"Veľa šťastia Ela." pohladil ma jemne po chrbte.
"Aj tebe veľa šťastia na súde, znič ich." odtiahla som sa a odhodlane som si napravila sako.
Pretože to som sa ja chystala urobiť.
Jeden Malik mi nemôže prekaziť plány tým, že sa bude hrať na kazateľa.
Vysypať mi tabletky do mláky?...pche.
Tomu sa hovorí výzva, ktorú som rada prijala.
xx
Už z diaľky som uvidela ako Cross stojí na chodbe pri automate na otrasnú kávu a usmieva sa na mňa.
"Podľa vášho úsmevu hádam, že skúšku s doktorkou Kernovou máte úspešne za vami." ľahko prehodil, keď som k nemu dokráčala. Bol rovnako nahodený ako väčšina študentov počas tohto týždňa.
No ani jeho snobské sako nezakrylo jeho rebelské náramky na zápästi.
"Hádate správne." usmiala som sa.
"Kávu?" ponúkol mi umelohmotný pohárik plný žbrndy.
"Nie, ďakujem." zatriasla som hlavou.
Myslím, že budem potrebovať mesiac na to, aby sa zo mňa vyplavila všetka káva, ktorú som do seba naliala za posledných pár dni.
"Ako ste pripravená na zajtrajšiu skúšku so mnou?" vytiahol namyslene kútiky svojich pier dohora.
"Stálo ma to pár nocí strávených v knižnici a stratené smeny v práci..." prekrútila som očami.
"Kde pracujete?" zaujato sa spýtal. Odpil si z jeho povzbudzujúceho nápoja a zareagoval presne, ako ja, keď som pila tú kávu po prvýkrát: celý sa odporom striasol.
"V bare, U Andrewa."
"Oh naozaj? Niekedy sa tam s priateľmi určite zastavím." nadšene si sám prikývol.
Okej? S radosťou vám nalejem...
"Som rád, že ste si vzali moju radu k srdcu. To svinstvo by vám len postupne zničilo život Ela."
To škola mi ničí život.
"Ja viem," prerušila som jeho intenzívne zíranie a pozrela stranou. Ako vždy ma jeho samotná prítomnosť znervózňovala, a ak k tomu pridám jeho skenovacie oči a fakt, že vie o ADD tabletkách...
"Ak by ste čokoľvek potrebovali... viete, kde mám kanceláriu?" podvihol spýtavo obočie.
"Uhm." s pohľadom na svojich topánkach som zamrmlala.
Ja nechcem vedieť, kde má kanceláriu. To vedia len študentky, ktoré rady využívajú osobné, osobné konzultácie, ak viete čo tým myslím.
"Ela, odpovedz mi." varovne ma ohriakol.
Čo do pekla tým sleduje?
"Uhm, áno viem. Ďakujem." odstúpila som od neho krok dozadu. Jeho tvár sa pod mojim gestom zmenila zo zamračenej a ráznej na mäkkú a ospravedlňujúcu. Nadýchol sa, pretože chcel niečo povedať, rýchlo som ho predbehla.
"Musím už ísť. Pekný deň." s pocitom ako mi prepaľuje pohľadom chrbát som odkráčala po chodbe preč.
Tak toto bolo divné.
Viac než divné.
Divnejšie ako nasledujúci deň po tom, čo som neúmyselne ogrcala pred celou školou najobľúbenejšieho chlap-
"Au, dávaj pozor kam chodíš!" oborila som sa na osobu, ktorá do mňa vrazila. Moje myšlienky o grcaní na gymnastike sa vytratili.
"Ty dávaj pozor kam kráčaš!" prehovorila na mňa pričom stále nechutne prežúvala ako krava na farme.
No nie, Mlčavyzeraj kráska osobne.
A za ňou nik iný ako celé stádo na čele s Malikom.
"Čože? Uzmierenie v rodinke úžasných?" uškrnula som sa nad nimi, keď som si ich prehliadla.
Znova pokope. Aký happyend.
"Niektoré veci sa proste nemenia." zaspievala som si, keď som pokračovala v mojej ceste k východu priamo okolo Malika.
Možno mi ho bolo aj ľúto. Ťahať sa s týmito ľuďmi bolo ako za trest.
"Hej." ruka okolo môjho zápästia si ma pritiahla v spätnom chode k sebe.
"Potrebuješ niečo?" otrávene som sa na neho pozrela. Nemal by si zvykať na to, že ma môže len tak ťahať kam sa jemu zachce.
"Onemel si?" spýtala som sa, keď na mňa len zízal.
Kde vlastne bol? Prešiel u Kernovej?
"Videl som ťa s Crossom, o čom ste sa bavili?" podozrievavo na mňa pozrel.
Čo čakal? Že sa mu priznám, ak by som niečo cekla?
"Oh, bavili sme sa len o tom, aký talent na kreslenie máš ty a tvoja banda. Porozprávala som mu detaily o radnici a dome policajného riaditeľa. Vtipné story." zápasila som s jeho oceľovými prstami okolo môjho zápästia.
Ani to s ním nepohlo.
"Páči sa ti?"
"Oh áno, čo tak dvojité rande, ty a Kernová, ja a Cross!" prestala som mrhať energiou a hrane som sa na neho usmiala.
"Čo ti šibe?! Je to môj učiteľ a on rovnako nestojí o nejaký románik so študentkou!" zasyčala som na neho, keď ako socha čakal na moju neironickú odpoveď. Zatlačila som do jeho hrude, konečne ma pustil. To však nebolo z jeho strany všetko, urobil ku mne ďalší krok a ubezpečil sa, že mi dostatočne narušuje osobný priestor. Dívala som sa rukáv jeho košele, keď znova prehovoril.
"Návštevy v jeho kancelárii hovoria o niečom inom."
xx
"Prepáč Ela, prinútili ma, aby som ti napísala." Kiwi sa skoro vrhla k mojim nohám, keď ma Kelby strčila cez prah brlohu. Nešikovne som sa zatackala, vlasy mi padli priamo do tváre.
Čo to majú dnes všetci za problém?
Nechápavo som si ich všetkých obzrela.
Daxx, Kiwi, Malik, Ron. Všetci stáli pokope uprostred izby a pred nimi bola prázdna stolička pre zločinca.
Pre mňa.
Ich tváre mali kamenný výraz, okrem Kiwi, ktorá prestupovala na mieste so slzami v očiach.
Takže musím byť vo vážnom malére.
"Sadni si." Kelby sa ku mne znova priblížila, aby mi pomohla na miesto, varovne som sa na ňu pozrela.
Ak do mňa ešte raz strčí, vyzujem si tie ihličky a nakopem ju priamo do jej neurotického zadku.
"Sadni si." znova zasyčala pomedzi zuby.
So zdvihnutými rukami som prešla ku stoličke a sadla si na ňu.
"Ďakujem za milé pozvanie." nasilu som sa usmiala a rukou sa dotkla miesta po prsiami, ktorému Kelby darovala úder.
Zrazu som cítila rebrá, o ktorých som inokedy nevedela.
Po škole som sa s novinkou o zvládnutej skúške pochválila Julii v jej kaviarni. Keď som sa konečne dostala pred môj činžiak, prečítala som si súrnu prosbu od Kiwi, aby som prišla do Brlohu. Nestihla som sa ani prezliecť z nepohodlného šatstva, zdalo sa to naozaj súrne. Keď som sa dostala na roh Brlohu, zrazu ma Kelby s vybitým dychom ťahala so sebou.
"Naozaj neviem, čo vám všetkým sadlo na nos a rada by som to vedela, takže prestaňte na mňa zízať a hovorte." pretočila som očami.
Boli vážne smiešni.
Tvárili sa tak vážne a naťahovali napínavý moment ako v treťotriednej telenovele.
"Ty suka, zabijem ju! Ja ju-" Kelby ku mne natiahla ruky a možno si prestavovala ako ma škrtí, pretože do prstov dostala viditeľné kŕče, kým ju Ron a Daxx držali ako besného psa na vôdzke.
"Fajn, Kelby sa potrebuje trocha upokojiť." uchechtla som sa. Mohla som ju ešte potľapkať po hlave ako malé dieťa a potom by sa už premenila na Hulka a zničila by celé mesto.
"Zabijem ťa ty mrcha. Čo máš s mojim nepodareným fotrom! Si jeho štetka?" skrískla. Chcela sa za každú cenu oslobodiť od rúk, ktoré ju držali.
No.do.pekla.
"Si jeho malá kurva? T-ty..." ťažko sa nadýchla a prestala sebou hádzať medzi jej bratom a Daxxom. Jej sila oslabla a len čo som počula jej usmrknutie, som ju začala ľutovať.
Ranila ju akákoľvek možnosť nového vzťahu pre jej otca?
V tej chvíli som pozrela na Malika.
Ten idiot.
Tak toto znamenali jeho tajomné narážky.
Znova som mala chuť zasmiať sa.
"Ja s ním nič nemám." postavila som sa zo stoličky. Snažila som sa do svojho hlasu vložiť toľko istoty a toľko dôvery, koľko som len mala v zásobách. Našla som ich pohľady, hlavne Ronom, ktorý vyzeral z celej situácie príliš zronený.
"Dokonca ho nepoznám."
"Klameš!" Kelby na mňa znova vyštekla.
"Videla som vás, ako sa objímate na parkovisku pred jeho kanceláriou, skoro som sa z vás pozvracala.." zhnusene si ma prehliadla.
Oh do riti, čo tam v ten čas robila?
"Musela si si ma s niekým zmýliť, to som nebola ja." zaťala som zubami, pretože: do kelu, prečo mi nič nevychádza?
"Znova, len ďalšie...KLAMSTVO!" všetci sme podskočili nad Malikovým nečakaným výbuchom hnevu.
Výbuch ako sopka Popocatepetl.
"Musí sa uznať, že klamstvá sa sypú z tvojich úst tak presvedčivo..." dvoma veľkými krokmi prišiel ku mne a potiahol ma za ruku ako malé dieťa.
Ani som sa nesnažila protestovať.
"Ale hádaj čo, Šprtka." naklonil sa ku mne a nahnevane sa usmial. Jeho tón bol sladký ako med ale jeho oči mi priam spievali, ako veľmi ma nenávidí.
"Bol som tam s Kelby. Videl som ťa."
A moje srdce sa zastavilo.
"Nie je to tak ako si myslíte." pozrela som sa mu priamo do očí.
No tak Zayn, ty mi predsa musíš veriť.
Zavrtel nado mnou sklamane hlavou a pustil ma.
"Ja-" zasekla som sa.
Možno mal Malik pravdu. Dokázala som ľudí len klamať.
"Nie je to tak ako to vyzerá!" zúfalo som sa im to pokúsila vysvetliť. Ako som však mohla?
"Nie je to tak ako to vyzerá? Zatiaľ čo som sa snažila presvedčiť svojho otca, aby si to rozmyslel s internátnou školou pre Rona, TY si na nás celý čas donášala ty suka. Nenávidím ťa!"
"JA SOM NA VÁS NEDONÁŠALA!" zranene som skríkla. Zaryla som si svoje prsty do vlasov a pevne zatiahla, pretože som strácala trpezlivosť.
"Použi štipku mozgu a pochopíš, že by som donášala aj na seba! Preboha, veď veľakrát som sa pri vás ocitla mojim kurevským nešťastím! Nikdy som si o vašu prítomnosť neprosila! Ste mi ukradnutí! Všetci! A hlavne ty, Kelby." zasyčala som jej priamo pred ksichtom. Chcela som jej mojimi slovami ublížiť, ponížiť, potrestať.
"Pokračuj vo svojom vydarenom pláne a tvoj otec na teba s istotou raz zabudne." povrchne som sa usmiala.
"Kelby!" Kiwi vykríkla.
Prisahám, že som od neznesiteľnej bolesti na dve sekundy oslepla, po tom čo mi Kelby vrazila priamo do nosa.
Moje telo s dunením dopadlo na zem.
"Oh môj bože, si v poriadku?" Kiwi ku mne pribehla, nakrátko som jej prikývla. Dvihla som zrak a všetci mali na tvárach ten potešujúci výraz, ako keď vo filme superhdina konečne nakope zloduchovi zadok.
"Je to celkom vtipné..." najprv som sa posadila a potom postavila, zatiaľ čo som si dlaňou prikrývala krvácajúci nos.
"Moja nevlastná sestra sa v skutočnosti bije ako chlapec."
xx
"Do riti, to je bolesť." oboma rukami som sa oprela o umývadlo v kúpeľni a pevne zatvorila oči, pretože sa mi do nich začali drať slzy zatiaľ čo prechádzala bolesť z môjho dotyku.
Keď som sa dostala domov a stratila asi 80 percent mojej krvi, čo bola len ďalšia komplikácia, keďže mi bolo aj tak dosť zle z tej bolesti, začala som prechádzať internetové poradne.
"100% zlomeninu poznáte tak, že pred zrkadlom chytíte špičku nosa medzi palec a ukazovák a opatrne ním zakývajte. Ak sa hýbe len špička, všetko je v poriadku a najhoršia je len samotná bolesť."
"No nehovor." zamrmlala som si.
Pozitívum bolo, že sa naozaj hýbala len špička, takže som nepotrebovala pohotovosť a ani plastickú operáciu.
Sadla som si na vaňu a hodila si do úst zopár tabletiek proti bolesti. Tešila som sa na moment, keď ucítim ako sa bolesť stráca.
Ako sa zajtra zvládnem sústrediť na Crossa?
"Bola si hlúpa Ela, mohla si čakať, že to takto dopadne." pozrela som do umývadla, v ktorom plávala v studenej vode mamina hodvábna blúzka krémovej farby.
Bola celá od krvi.
Keď sa mi oči začali zatvárať samé od seba, chytila som sa všetkého čoho sa dalo, aby som sa bezpečne dostala do postele.
xx
Myslím, že som spala len pár hodín, keď som sa zobudila na buchot pri mojich dverách.
Zvyčajne sa takto dobíja do bytov domovník, ktorý si potrebuje byť istý, že vieme o domovej porade.
A s prvým nádychom som si znova spomenula na to včerajšie krviprelievanie.
"Skvelé!" prešla som ku dverám, zvesila bezpečnostnú retiazku a otvorila dvere.
Jasné, že to nebol náš domovník. Musel by vypiť čarovný nápoj mladosti, aby vyzeral ako Malik.
"Čo tu chceš." zagánila som na neho.
Zvesil svoju zdvihnutú ruku, ktorou očividne vytrvalo búchal na moje dvere a nasilu si odkašľal.
"Si v pohode?" celkom starostlivo sa opýtal.
Veď ešte včera na mňa hádzal vražedné pohľady.
"Mám sa ísť obliecť? Čaká ma ďalší súd?" podvihla som nahnevane obočie.
Prečo prišiel práve on? Ak sa mi chceli ospravedlniť, mala ma navštíviť Kiwi. Tá jediná by hlasovala za moju nevinu.
"Ako je na tom tvoj nos?" ignoroval moju otázku.
To si robí srandu?
"Má sa úplne úžasne." protivne som sa usmiala, čo ma stálo ďalšiu bolesť.
Nechápavo podvihol obočie a stále zízal na moju tvár, vlastne na môj modrý, opuchnutý nos.
"Šprtka, vieš koľko je hodín?" spýtavo pokrčil čelom.
Ťažko som prehltla a zneistela.
P-prečo sa ma to pýta?
Bolo predsa skoré ráno nie?
"Ela..." zamával mi pred tvárou.
Prečo sa ma to do pekla opýtal?!
Snáď som len nezasp-
"Keď si sa neukázala v škole, tak som..." odmlčal sa.
Tak mi sem prišiel búchať na dvere.
"Skúšal som aj tvoj telefón, ale nedvíhala si."
No jasné, ak som nepočula mŕtvolybudiaci tón môjho budíka, ako som mohla počuť jemné vibrovanie?
Pootvorila som mu dvere, aby mohol vojsť dnu.
Ja som zaspala.
Celkom dôležitú skúšku v tomto semestri som....jednoducho prespala v posteli.
Môj život je úžasný.
"Myslel som si, že budeš vyvádzať." zobliekol si svoju bundu a otočil sa ku mne. Ako Frankeisteinova obluda som prešla k posteli a sadla si na ňu.
JA SOM ZASPALA.
"Koľko je hodín?" pozrela som sa na neho.
"Pol piatej." sadol si vedľa mňa.
Uznanlivo som pokrútila hlavou.
Nie zlé.
Teraz som potrebovala napísať email Crossovi a zistiť, aký je ďalší možný termín na skúšku.
"Naozaj si v poriadku?" obzrela som sa na neho. Mal v očiach obraz, že sa chce zahrať na zdravotnú sestričku.
"Oh Malik, som v poriadku, len som si pospala o čosi dlhšie ako som plánovala. Pokojne ignoruj svoje výčitky svedomia." prekrútila som očami.
Kelby by nezastavila ani armáda, aby mi za moje slová jednu nevrazila.
"A čo ty? Prešiel si cez Crossa?" zvedavo som sa uškrnula. Opätoval mi ten úškrn a prikývol.
"Gratulujem..." povzdychla som si.
"Vieš, s Jackom Hudsonom chodí moja mama." prerušila som ticho a natiahla sa po ďalšie tabletky, pretože som si chcela od bolesti vyškriabať oči. Dala som mu tak šancu reagovať.
Áno Malik, zvolil si dobrú stratégiu, len na mňa zízaj.
"Je jej právnik. A áno, vravela som im to, je to ako vystrihnuté z nepodareného ženského románu." zapila som tabletky vodou a pozrela na neho.
Páni, ten jeho výraz.
Prečo som mu všetko vykladala ako na tácke?
Zvyčajne ľuďom neodpúšťam tak ľahko.
Pravdepodobne by ma upálili na hranici, ak by som nevyužila zmätku, ktorý v Brlohu nastal, nevyzula si vysoké topánky a neutiekla domov.
"Nechodím so staršími chlapmi. Nikdy som nechodila ani nebudem." ubezpečila som ho.
Tak nech si schová ten jeho obviňujúci výraz tváre.
"A nie som donášač!" precedila som cez zuby. Riskovala som môj vzťah s Jackom, len aby som ochránila ich zločinecké krky. Jack sa nikdy o Brlohu ani jeho bande nedozvie. Aspoň nie odo mňa.
Tým som zo včerajška všetko objasnila.
Pozrela som sa na neho, a on len stále zízal na môj nos.
Oh, naozaj vyzeral strašidelne zle.
"To si si naozaj myslel, že by som? Oh no ták Malik." buchla som ho do ramena. Poškrabal sa na hlave a zahryzol si do pery, len aby sa neusmial.
"Prepáč! Podľahol som okolnostiam! Celý čas sa na mňa zhnusene pozeráš, za Kernovú a iné...dámy." nachvíľu zaváhal ako ich nazvať.
"A potom narazíme na teba a Kelbineho otca. Aké veľké pokrytectvo by to bolo, hm?" naklonil hlavu do strany.
"Bolo to ďalšie z tvojich mnohých tajomstiev, Šprtka." kývol plecami a odvrátil odo mňa svoj zrak na jeho telefón.
Vinná a odsúdená za svoje tajomstvá.
"Fajn, možno si mal pravdu, že Kelbinej pästi sa nedokážem uhnúť...." usmial sa a pobavene ku mne dvihol svoj zrak.
Potom som zvážnela.
"Jack je fajn chlap. Veľmi nám pomohol, keď sme to najviac potrebovali." presunula som sa do stredu postele, hlava mi klesla sama do vankúšov.
Lieky začali znova zaberať, Malika som už videla sedieť na posteli veľmi nejasne.
Keď budeš odchádzať, zabuchni za sebou dvere.
"Sľúbila som Jackovi, že sa s vami už nebudem stretávať, poslúchnem ho, ste totiž samé problémy a skoro zlomené nosy." zaspievala som si a pritiahla si deku až ku krku.
Obliekol si svoju bundu a hlasno si povzdychol.
"Dobre sa vyspi Ela." sklonil sa ku mne a vtisol mi bozk do vlasov. Hlboko som sa nad tým zamračila.
"Očakávam tvoju diskrétnosť Zayn. Dlžíš mi to." zamumlala som v polospánku.

--> wth ako ich dám dokopy, aby to nebolo klišé?
--> ale musíte mi to uznať, bozk tam bol!

Predstavujem si vaše reakcie po tom, ako proste len tak odišiel Zayn (zase) z jej bytu:
- tí emocionálni
- tí nasrane emocionálni
- tí, ktorých nechcem, aby ma niekedy našli :D
- tí, ktorí to už prestanú čítať
- tí, ktorí mi dajú za to pol hviezdičky
- a potom som tu ja

--> možno tam sú nejaké gram. chyby... mám ten text už načítaný, neuvidím chyby, aj kebyže sa poskladám.
--> ďakujem za minulú časť!

 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 -N- -N- | 10. ledna 2015 v 16:53 | Reagovat

Chýba ti tam ešte nadšený obrázok :D
A pri tejto časti som si uvedomila, ako sa Ela zmenila. :)

2 Lenik Lenik | 10. ledna 2015 v 17:12 | Reagovat

[1]: v akom zmysle sa zmenila? pražím po takýchto myšlienkach :-D

3 -N- -N- | 10. ledna 2015 v 19:54 | Reagovat

[2]: Možno je to iba môj pocit, ale v prvých častiach mi prišla, že bude ticho, len aby si ju nikto nevšimol a tu bez rozmyslu sype vety jednu za druhou a nebojí sa reakcie iných (ak vieš čo tým myslím) :D

4 Kačenka Kačenka | Web | 11. ledna 2015 v 0:14 | Reagovat

[3]: Zdieľam tvoj názor :-D :
Ten tretí obrázok sedí na mňa :-D :-D Pretože som čakala, že neodíde, že tam zostane s ňou :-D Ale možno to tak bude, možnože to je len jej výplod fantázie, že odišiel, že? Že? ŽE?!! :-D :-D Vieš akoby sa mohli dať dokopy?? Tak nejako postupne - najprv to budú také nenápadné dotyky -bod 1 sa už vlastne akoby stal, potom bozk na čelo aka ja ťa ochránim aj keď neviem pred čím - bod 2, ktorý nastal práve v tejto chvíli, potom na líce, na druhé líce, nos aka som drblý už od narodenia, a potom konečne na pery aka spravím konečne Kačenke radosť :-D :-D :-D či to bude otrepané klišé? možno. či ťa postupne nezabijeme? možno. či sa nám to bude páčiť? možno. hlavne, že už konečne budú spolu a Kačenka bude mať radosť. :-D :-D alebo to môžeš poňať druhým spôsob a vrhnú sa na seba ako hladné psyská .. každopádne nech už sa tam medzi nimi niečo deje lebo I will find you, and I will kill you!! :-D :-D Vieš dobre, že takéto časti mi nerobia dobre, lebo potom nemôžem spať. :-D

5 Lenik Lenik | 11. ledna 2015 v 3:36 | Reagovat

[3]: jaj, môže byť! ja to robím tiež, kým sa oťukám, som ticho a potom ak vás raz spoznám, huba sa mi nezavrie. :-D

[4]: ja tak milujem, keď ma neznášate :-D  :-D veď ty Kati, vždy úplne dokonale vieš predurčiť, čo sa v nasledujúcej časti stane! :-D či už pri TLAM alebo tu, proste buď je to vždy také očividné, alebo si proste nejaké médium :-D určite sa na seba vrhnú ako nadržané zajace. :-D dve časti budú len o zajačích aktivitách :-D

6 -N- -N- | 11. ledna 2015 v 12:48 | Reagovat

[5]: mňa je po oťukaní všade veľa  :)

7 Kačenka Kačenka | Web | 11. ledna 2015 v 13:10 | Reagovat

[5]: Ja to mám aj pri knihách, že si myslím, alebo chcem, aby sa niečo stalo a čítam, čítam a aha stane, takže neviem sa sama rozhodnúť či chcem byť veštica alebo nie :-D :-D :-D Dúfam, že si teraz zo mňa nerobíš srandu!! :-P Teším sa :-* :-D :-D

8 Lenik Lenik | 11. ledna 2015 v 17:23 | Reagovat

[7]: ja? a robiť si srandu? som vážnosť sama.

9 Nelcik Nelcik | 11. ledna 2015 v 18:32 | Reagovat

Naozah netuším, prečo som sa na konci smiala ako idiot a musím povedať, že tie gify ma dosť pobavili.
Každopádne som zvedavá, čo bude s tým Crossom. Som si takmer istá, že sa niečo stane.
And Malik is Malik...
I wanna new part soon

10 al al | 18. ledna 2015 v 15:13 | Reagovat

ale no taaaaaaaaaaaaaak! ja patrím k tým prvým a druhým :DDDD joooj ale zaroven ťa zbožnujem čiže sa to nejako vylučuje o.O okeej takže - to je také dokonale ♥ prosím ťa pridaj už dalšiu časť:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama