Únor 2015


Ed Sheeran v Prahe. #2

21. února 2015 v 20:19 | Lenik |  Ehm....

Takže pekne od začiatku.

Cestovala som z môjho mesta 11/02 nočným vlakom do Bratislavy, kde som sa stretla so Stankou (druhou adminkou na Ed Sheeran cz/sk) a ostatnými babami (a chalanom) z našej mini skupinky. Z Bratislavy sme naskočili na vlak do Prahy. Sedeli sme síce v oddelených kupečkách ale v našom, v ktorom sme sedeli so Stankou, sme stretli ďalšie dve super nice baby, s ktorými sme boli v kontakte počas celého pobytu v Prahe, už sa máme aj na facebooku a sľubili sme si, že pri najbližšej príležitosti sa opäť vidíme. Na koncerte sme sa síce nestretli, ale to vôbec nevadilo, pokecali sme počas 4 hodín cesty vlakom.

Obe videli všetky série Ako som spoznal vašu matku a nechceli mi dopredu prezradiť, kto je ich matka a koho si vezme Barney. Smějící se

Čo sa ostatných členov našej skupinky týka (nepoznala som nikoho, Stanka ich poznala z koncertu z Viedne, na ktorom som ja nebola, pretože som bola v USA), veľmi som si rozumela s každým, mali sme spoločnú tému - Eda, takže som sa cítila veľmi dobre, bola to trocha zmena, interaktovala som s novými ľuďmi.

Zo stanice v Prahe sme zamierili priamo do hotela/hostela, ubytovali sme sa, zložili si veci a utekali znova na metro. Nie všetci sme bývali v rovnakom hotely, dávali sme si echo o počte čakajúcich ľudí pred halou. Pred Tipsport arénu sme prišli o druhej. Zopár ľudí tam už čakalo, točila sa mi hlava z toho, keď som počula, že niekto tam stojí už šiestej hodiny RÁNA, pretože bola fuckerská zima. Postavili sme pred vchod 26 a čakali.

Moja prvá reakcia: robila som si z toho žarty. Pretože bola fuckerská zima a čo iné mi ostávalo?

"Mali sme si so sebou doniesť taký železný sud s ohňom, aby sme si nad ním mohli ohrievať ruky, ako bezdomovci vo filmoch."

"Usmejte sa baby a tvárte sa, že je vám zima."


Aby sme to mrznutie prežili, občas sme sa šli prejsť (niekto ostal držať miesta, a druhá polovica sa šla prejsť), alebo sme si do neďalekého bufetíku šli kúpiť čaj. Niektoré baby tam mali so sebou deky a sedeli na nich na zemi, na čo by im moja mama povedala, že sa im to prechladenie v tridsiatke vráti.

Postupne sa to tam začalo plniť ľuďmi, čakalo čoraz viacej a viacej ľudí. Čím som si menej cítila prsty na nohách, tým som lepšie vedela, že čas, kedy nás budú púšťať dnu, sa blíži. Smějící se Ak sa nemýlim, dvere arény otvorili o šiestej. Pol hodinu pred tým sme fungovali na princípe:
Q: Koľko je hodín?
A: Len o dve minúty viacej odkedy si sa naposledy pýtala...

A potom to začalo.

Organizovaný CH.A.O.S.

Securiťáci boli úplni amatéri, v hlavách mali totálne nasrané, keďže urobili zátarasy ako urobili. Ľudia sa tam začali tlačiť, zábrany, ktoré oddeľovali rady čakajúcich ľudí, padali na tých čakajúcich ľudí, bolo to niečo strašné. Po tom čakaní som nechcela nič iné, len sa dostať do tepla, ale chytala som záchvaty paniky, keď sa na mňa ľudia takto tlačili z každých strán. Nevedela som, či sa trasiem od tej zimy, alebo od toho strachu, že nevydržím stáť na nohách a skončím v tom nestabilnom plote.

Tou tlačenicou som sa oddelila od mojej skupinky, dostali sa dnu skôr ako ja. To bol asi spúšťač. Postavila som sa na špičky a spustila pekný výber nadávok, ktoré som mala v zásobe na ľudí vzadu, ktorí sa ako stádo tlačilo dopredu. Nechápali, že nie je miesto kam sa tlačiť. Pri kontrole im to šlo strašne pomaly.


Pekne som sa skúšobne rozkričala a pripravila svoje hlasivky na koncert.

Ukázala som tej nepríjemnej a nervóznej pani pri dverách moju kabelku, v ktorej som aj tak nič nemala, ďalšia slečna mi oskenovala lístok a vybrala sa prvým smerom, ktorý som uvidela. Mala som lístok na státie, takže tam išlo o to, kto prv príde, ten prv berie. Samozrejme ľudia z ostatných vchodoch už boli predo mnou, ukázala som ešte jednému chlapíkovi lístok, aby som dokázala, že môžem ísť na státie a konečne sa dostala na plochu. Pred pódiom už stála masa ľudí, dievčatá ma utekajúc obiehali, ja - šťastná, že žijem, som prešla tú diaľku chôdzou. Ako každý, aj ja som najprv zamierila do stredu plochy, hneď oproti mikrofónu. Skončila som však asi v siedmom-ôsmom rade a videla som asi špičku mikrofónu. Hneď som vedela, že veľa toho neuvidím. Tak som sa poobzerala a uvidela zázrak...

Všetci sa automaticky postavili do pol kruhu okolo stredu pódia, ale po stranách nik nebol! Takže sa mi ušlo miesto úplne napravo a bola som v prvom rade. Stála som medzi dvoma babami, obe tam boli skôr ako ja, tak som sa ich opýtala, či tam niekomu držia miesto, zavrteli hlavami, tak som si zobliekla bundu a postavila sa. Smějící se Jedna z nich mi dokonca dala žuvačku! Haha.

Videla som na Eda veľmi dobre, oveľa lepšie ako keby som ostala v tom siedmom rade. Hneď oproti mne boli repráky, takže keď to Ed vypeckoval, triasol sa mi celý hrudník od toho dunenia. Smějící se Čo sa mi naozaj páčilo. Smějící se Oporou mi boli zábrany, o ktoré som sa mohla oprieť, ak ma už veľmi boleli nohy.

Koncert ani poriadne nezačal a niektoré baby tam začali odpadávať. Veľmi som sa tomu čudovala, pretože na mojej strane bolo dosť chladno, až som niekedy ľutovala, že som si dala dole bundu. Potom neskôr mi Stanka vravela, že uprostred (kde boli ľudia na sebe najhustejšie) bolo poriadne horúco.


Môj foťák nie je veľmi kvalitný, ale snáď si viete predstaviť, v akej vzdialenosti som asi bola.

Čo viac vám mám k tomu dodať. Splnila som si niečo, čo som veľmi chcela, keď vyšiel na pódium, neverila som svojim očiam, že ho vidím! Doteraz sa usmievam a som happy. Nemám nejakú depku, že už je po koncerte, som spokojná a dodalo mi to chuť do života. Spievala som rovnako ako si spievam zakaždým, keď som na youtube a hľadám jeho videá z gigov, tancovala som si rovnako ako to robím doma, keď varím s Edovou hudbou v pozadí.

Koncert bol oveľa lepší a na zážitok bohatejší ako som si predstavovala. Zaspieval: I'm a mess, Lego house, Don't/Loyal/Nina, Drunk, Take it back/Superstition, One/Photograph, Bloodstream (toto bola najväčšia pecka pre mňa), Kiss me/Tenerife Sea, I was made to love her (pekne som si zatancovala), Can't help falling in love with you/TOL, I see fire, The A Team, Give Me Love, YNMIDNY/Fancy/In da Club, Sing.

Na Edovi bolo vidno, že je unavený, neskôr som si prečítala, že kvôli zdržaní sa na kontrole v Paríži, skoro nestihol prísť na koncert (čo ak by sa stalo, bola by to veľká smola 14 000 ľudí).

Negatíva: blbečkovia securiťáci (ktorí parodovali Eda pod pódiom a smiali sa na dievčatách, ktoré odpadli), organizácia (CHARMMUSICSUCKS) a aj ozvučenie bolo dosť na prd. Pri YNMIDNY Ed znel z mojej strany akoby mal héliový hlas.

Ak si chcete pozrieť fakt kvalitné videjká z koncertu, choďte na kanál Stanky (stála v prvom rade hneď pred Edom): https://www.youtube.com/channel/UC7JLoWL3EfKzngLgnxT3FsA.

Po koncerte som sa vybrala hľadať svoje baby, vyšla som z haly s totálne ubolenými nohami. Netušila som, že ak už výjdem z haly, nepustia ma späť. Takže som premeškala merch, čo ma ani veľmi netrápi, ak chcem, objednám si to z internetu. Čo ma štvalo, nikde pred arénou, v aréne nebol jeden plagát/billboard s Edovým menom, dátumom a miestom koncertu, pri ktorom by som sa mohla odfotiť a mať tak 100%-nú spomienku na tento koncert.

Po pár minútach som svoju skupinku našla, hovorilo sa, že je šanca, že Ed po koncerte výjde pred halu na nejaké fotenie s fanúšikmi, ale nestalo sa tak. My sme to aj tak vzdali, boli sme dobití, ja osobne po nočnom cestovaní vlakom a následným cestovaním do Prahy a následným Smějící se 4 hodinovým čakaním pred halou som súhlasila, že aj keď Ed výjde, je rozumné ísť na hotel, dať si sprchu a ísť spať. Na druhý deň sme sa dozvedeli od ďalších kamošiek, že čakali do druhej rána, ale Ed nevyšiel.

Odvliekli sme sa do metra, kde sme stretli pár ľudí z koncertu a zaspievali si ešte nejaké Edove songy priamo v metre. Smějící se Rozlúčili sme sa s členmi skupinky, ktorí odchádzali už na druhé ráno domov.

Deň po koncerte začal náš trip po Prahe, ráno sme si pospali (ja osobne nie, pretože ma zobudili hluční hostia a ich hlučné dvere) a potom sme sa ešte rozprávali o tom, aký bol koncert super. Šli sme sa najesť, Starbucks a podobné veci, večer sme si pozreli fotky a videá. V ďalších dňoch sme si pozreli pamiatky Prahy a nejaké obchodíky.

Dala by som vám sem aj nejaké ďalšie fotky, ale nie som na nich sama a baby by nemuseli súhlasiť, že ich sem takto vycapujem.

Každopádne som rada, že som ich spoznala, nasmiali sme sa statočne, vytvorili sme si svoje interné vtipy, ktorým nik iný nechápe. Vytvorili sme si nejakú crew a plánujeme sa opäť na nejakom tom koncerte stretnúť.


Chápete, toľko čokolády, chcela som sa ich opýtať, či ma nezamestnajú a už nikdy by som neopustila Prahu.


Stanka bola takto blízko!

Ed Sheeran v Prahe.

11. února 2015 v 12:34 | Lenik |  Ehm....
Zajtra.




Nadpis nie je podstatný #157

3. února 2015 v 18:17 | Lenik |  Ehm....
Okej? Nemluvte na mne.


Nadpis nie je podstatný #156

1. února 2015 v 13:10 | Lenik |  Ehm....
Možno malá rekapitulácia tohto mesiaca by nebola na škodu.

01/01/2015

Aj keď sa na Silvestra celá rodina pohádala, Smějící se, zostala som rovnako zúfala z nového roku 2015. Smějící se