Duben 2015

Nadpis nie je podstatný #167

29. dubna 2015 v 20:11 | Lenik |  Ehm....
Dnes som oficiálne doskúškovala, moja bilancia je celkom pekná: 4 skúšky plus jeden opravný termín za 8 dní z toho 2 dni víkend.


Ešte stále čakám na hodnotenie mojej bakalárky, ktoré by už malo byť hotové čoskoro, takže ešte nejasám, že som za vodou.

Ale od učenia, ponocovania a stresov mám na najbližší mesiac pokoj.

1. júna mám mať štátnice...ale nehovor hop, kým nemáš známku z bakalárky.

Takže teraz ležím v mojej posteli, v izbe mám tmu ako v jaskyni (z denného svetla mám v poslednom čase bolehlav, upííííír), a moja mozgová aktivita je na bode mrazu (ak nie na -1).

Toto mi proste dalo zabrať.

Poznám seba a aj svoje telo dosť dobre a keď dostanem teploty odrazu z hodiny na hodinu, opuchnú mi odporne mandle (poznámka, navštíviť krčného lekára) a cítim sa ako dutý bambus, viem, že už nepotrebujem veľa na k.o fázu.

Ale toto som zvládla, dá sa povedať, že som stihla napísať aj bakalárku, môžem si na chvíľu oddýchnuť, za čo som vďačná.

Tak mi držte palce (tí, ktorí to tu ešte navštevujete), že neskončím s FX-kom od môjho školitela, ozvem sa čoskoro :).


Nadpis nie je podstatný #166

18. dubna 2015 v 14:00 | Lenik |  Ehm....
Áno, áno, bakalárku mám už dopísanú.


Fúúú, bol to najlepší pocit vôbec odovzdať to na študijné oddelenie, hoci...


..keďže som to písala na poslednú chvíľu, školiteľ mi to (11 dní pred odovzdaním - posúďte sami, či je to na poslednú chvíľu, alebo to ešte mohol prehliadnuť a pozrieť sa na to) už odmietol skontrolovať (takže netuším, či vôbec tá práca prejde - dosť na hovienko pocit).


Teraz čakám, kým mi systém vyhodí koľko percentnú zhodu mám (moja práca sa porovnáva s ostatnými v centrálnom registri záverečných prác), aby vedeli, aký veľký plagiátor som Smějící se.


V posledných dňoch to bolo fakt o držku, písala som ako som vedela, boli fázy:


1. to zvládnem
2. TO NEZVLÁDNEM
3. on mi napísal, že MI TO NEOPRAVÍ
4. mám to v paži
5. káva, káva, káva
6. aký je dnes deň?
7. to zvládnem, to dám
8. chcem spať
9. TEN ZASRANÝ WORD JE PROTI MNE
10. už len posledné dve strany
12. ide sa tlačiť
13. "označiť prácu za finálnu" - finito


Asi takto. Toľko srandy zažijete, keď si necháte takú vec ako bakalárku na poslednú chvíľu Smějící se .

Keď som si od neho prečítala ten email, tak som si povedala, že mám čas, tak som to už písala voľnejšie a všetko mi trvalo dlhšie a vložila som to do systému deň pred termínom...

Skôr ako sme dokončili prácu, s Mirkou sme si boli vo fax copy objednať dopredu dosky na bakalárku, aby sme ušetrili čas (stačilo, ak ste vedeli približný počet strán +-2 strany), a ja jej hovorím:

"vyberme tú najšerednejšú farbu dosiek, nech im to špatí kanceláriu, vieš #rebel"

ona: "ok"

Vybrali sme si takú tmavozelenú, lebo okrem tejto farby tam bola biela, čierna, bordová, tak reku, zelená bude fakt najhnusnejšia. K tomu sme si dali zlaté písmená.

Keď sme v utorok šli po Mirkine dosky, naša prvá reakcia: wow, to vyzerá super!

Smějící se

Malo to úplne opačný účinok, vyzerá to pekne hoci sme to ani nechceli.

Včera sme boli odovzdať práce, a aj keď to ešte nič neznamená (keďže neviem, ako mi moju prácu ohodnotí môj školiteľ), boli sme spokojné a odľahčené od toho stresu.


popis na fb: stihli sme to Smějící se

Nadpis nie je podstatný #165

17. dubna 2015 v 18:52 | Lenik |  Ehm....
Ahojte poslední návštevníci tohto blogu!


Zajtra tu pribudnú dva články (jeden o celom mojom bláznivom procese písania bakalárky a druhý, o veciach, ktoré neznášam)


A zajtra sa samozrejme pustím do písania novej časti poviedky, tak sa teším!, dnes idem ešte do mesta so spolužiakmi, trocha posedieť, len tak slušne, aby som zajtra bola v pohode a neprespala celý deň a opicu Smějící se.

Nadpis nie je podstatný #164

10. dubna 2015 v 15:12 | Lenik |  Ehm....
Dnes som bola v škole, opäť sme mali celý deň prednášky z kriminológie - nie nedozvedela som sa, či som naozaj potenciálny vrah, a na to, že som cez noc veľa nenaspala, mala som dosť energie počúvať vyučujúceho.

Asi v strede prednášky sa ozvala spolužiačka, že spolužiačke (sediacej vedľa nej) nie je dobre. Tá baba má epilepsiu a často odpadáva, keď je vystavená stresu (cez skúškové), alebo ako dnes, keď má trochu zvýšenú fyzickú aktivitu (dvakrát vybehla po schodoch za vyučujúcim, ktorý potreboval jej pomoc).

Ja som sedela za nimi, o pár sedadiel ďalej, takže som videla ako naozaj nevyzerala dobre, pozerala do zeme a nevnímala. Stále mi to nedošlo, že čo nasleduje (že odpadne) a sedela som na riti ako prikovaná. Potom v sekunde zatvorila oči a klesla telom do strany, tam, kde nesedel nikto.

Aby ste to pochopili, sedeli sme v aule, čiže v radoch (ako v kine, keď máte sedačky).

Jej spolusediaca ju za ruku zachytila, aby si náhodou nebuchla hlavu o dosku, na ktorej píšeme. Vyučujúci hneď vyskočil na nohy, tiež sa chudáčisko zľakol, a vtedy som sa konečne rozhýbala aj ja.

Jej odpadnutie sme už ako trieda neraz zažili, takže hneď jej podkladáme hlavu, dvíhame nohy, olievamu ju tam vodou a snažíme sa ju prebrať.

Tak som jej podložila hlavu bundou, ktorú mi strčila do rúk ďalšia spolužiačka, a tľapkala po líci, či ako to mám nazvať, ale nereagovala. Pýtali sa ma, že či dýcha, tak mi nenapadlo nič iné len priložiť ruku k jej nosu, a začala som v duchu panikáriť, keď som veľmi necítila jej dych na mojej ruke. Naozaj nič iné mi nenapadlo a nie som si istá, že či vtedy dýchala a ja som len v strese nič necítila, alebo nedýchala.

Nemohli sme ju dať ani do stabilizovanej polohy, bolo tam málo miesta, ale jazyk nemala zapadnutý.

Tak im hovorím, že je potrebné zavolať sanitku, lebo naozaj nereagovala na nič.

Tá spolužiačka mi po bunde strčila do rúk telefón, vytočila som 115 (najprv som chcela ťukať 112, všetci mi potom hovorili, že mám radšej 155 vytočiť, tak som ich poslúchla), samozrejme blbý hlas ma oboznámil o tom, že bude hovor zaznamenávaný. Ozvala sa dispečerka, povedala som jej, že spolužiačka odpadla, že má epileptické záchvaty, nadiktovala adresu (ktorú mi zase povedala iná spolužiačka, proste sme pracovali ako tím Usmívající se), jej vek, meno, medzitým sa baba prebrala - to bol najhorší moment - nevedela, že kde je a nemohla dýchať (pretože záchvaty jej sťahujú dýchacie cesty), pýtala si od nás tabletku (musím sa jej ešte opýtať, na čo je tá tabletka) ale stratila vedomie skôr ako ju našli v jej kabelke.

Tak pani na telefóne povedala, aby sme ju dali nabok (čo bolo nemožné pretože nebol priestor na to, aby sa tam dostali aspon dvaja ľudia, ktorí by ju otočili) a čakali.

Prvýkrát, keď som jej volala záchranku, prišli dosť rýchlo, možno do 5 minút.

Pri spolužiačke už boli iní ľudia, znova ju prebrali, máme v triede dve zdravotné sestry, jedna - nereagovala vôbec a druhá šla na moje miesto, keď som šla trocha ďalej, aby som nezavadzala a mohla telefonovať.

A tu prišiel problém, po cca 10 minútach, keď sme ich čakali pred budovou školy, aby sme ich naviedli (pretože vchod budovy je dosť taký mätúci) som povedala spolužiačke (tej s bundou a telefonom), aby znova zavolala, že sa nám to zdá nejako dlho.

Tu nastali nejaké dezinformácie a spolužiačka mi najprv hovorí, že sanitku poslali do úplne xyz km vzdialenej dediny. Ja som sa v tom momente zľakla (panika, chcelo sa mi kričať), že som to zmrvila, že som dispečerke dala zlé informácie.

Ale nakoniec, sa to vysvetlilo a spolužiačka zle pochopila dispečerku, tá dispečerka jej povedala, že nebola bohužiaľ voľná sanitka a tak z tej xyz vzdialenej dediny je na ceste sanitka (museli mať v tej dedine výjazd, lebo inak si to neviem vysvetliť).

Čo bola najväčšia facka, kým sme stáli pri ceste a čakali sanitku, prešla okolo nás iná sanitka ("rzp-čka"), bez majákov, celkom nízkou rýchlosťou bočili do uličky na opačnej strane cesty ako je naša škola. Spolužiaci začali na nich kývať, 'volať o pomoc', ale posádka auta, len kývla plecami a šli ďalej....

Vtedy mi napadla myšlienka: možno sú na nejakom výjazde (keďže dispečerka povedala, že nie je voľné auto), len nemajú zapnutý maják (a idú podozrivo pomaly), a nemôžu proste len tak prísť k nám, pretože my na nich kýveme.

A potom som si pomyslela: tí kkti, mohli stiahnuť okno, keď na nich niekto volá o pomoc, za 10 sekúnd by som im vysvetlila, čo je vo veci, že záchranka je už na ceste, ale že to môže byť aj súrne a zvážili by situáciu.

To existuje len v amerických filmoch, že záchranné zložky sa pri vás pristavia, keď im skočíte pod auto a prosíte ich o pomoc?

Prosím, nikdy neobchádzajte a neignorujte človeka, ktorý na vás naliehavo kričí o pomoc.

Záchranka prišla po 20 minútach (áno, super systém, čo vám poviem), spolužiačka bola už pri vedomí, usmievala sa, sama dokázala sedieť, spolusediaca sa jej vypytovala, či videla svetlo (len odľahčenie situácie), a fešáci záchranári si nacupkali v pokoji do triedy, kde sa akoby nič nestalo.

My goals for today: ísť si pospať, pozrieť si ako presne sa dáva prvá pomoc a radovať sa z toho, že som zdravá ako buk.




Nadpis nie je podstatný #163

6. dubna 2015 v 19:04 | Lenik |  Ehm....

Takto to u nás dnes dopadlo. Brácho neváhal a chrstol mi vodu do ksichtu priamo ako som sedela za notebookom a písala bakalárku. TOTO je prosím prefotená kniha vypožičaná z knižnice.

Už vidím tie vysvetľovačky pred tetou knihovníčkou.

Proste u nás je vo všeobecnosti zakázané oblievať nás, proste women run the world, len dnes som povedala bráchovi, nech ide poutierať riad, že ja som ho umyla a asi to spojil s pomstou, alebo čo.

Vrátim mu to, len dopíšem bakalárku a vymyslím nejaký diabolský plán.

A najlepší bol oco ako nadšene pribehol do mojej izby a sa spýtal: Už si ju oblial?

Všetko najlepšie opica!

5. dubna 2015 v 18:13 | Lenik |  Ehm....
Aj keď mi niekedy poriadne lezieš na nervy s tým, ako mi stále posielaš obrázky s chlpami na hrudi/bez chlpov na hrudi/holého/polonáhe Horana, ťažko som sa prekonala, keď už máš dnes tie meniny.

K tvojmu dnešnému sviatku ti prajem:

aby sa k tebe život nikdy nesprával tak ako sa Louis správa k Niallovi:


aby si mala neustále úsmev na tvári


aby si toto počúvala od toho správneho, až zomrieš jedného dňa na presladené reči


aby toto bola raz tvoja ruka:


aby vaše deti zdedili po ňom len jeho hudobný talent.


Všetko najlepšie penis.