Fuck this. Fuck that. 26 1/2

14. srpna 2015 v 21:14 | Lenik |  Fuck this. Fuck that.




"Mali by sme ju zobudiť nie?"
"Nie."
"Ale ja som hladný Zayn!"
Oh bože, ešte päť minút.
Hoci som tých dvoch počula hádať sa už skoro pol hodiny a v nose som cítila smrad cigarety, ktorú Zayn určite fajčil na mojom balkóne, nepohla som ani prstom, aby som im naznačila, že už som hore.
"V skrinke sú cereálie, v chladničke mlieko. Cíťte sa ako doma." zamrmlala som so zatvorenými očami.
Túžila som po ďalších hodinách príjemného spánku, ale pri spôsobe ako začali trieskať všetkými dvierkami a zásuvkami...
"Dajte prosím zohriať vodu na kávu." posadila som sa a pomaly otvorila oči. Môj byt bol dávno osvetlený ostrým slnkom a keď som pozrela na hodinky, bol čas obedu.
"V chladničke sú aj cestoviny. Pokojne sa ponúknite." zívla som si a nemotorne sa postavila. Mäkký spacák sa nepodpísal až tak veľmi na mojom chrbte ako som si myslela.
A dobre som si pamätala ako ma Malik celý čas tlačil stranou.
V kúpeľni som konečne rozlepila svoje oči a vyčistila si zuby aj napriek tomu, že ich o chvíľu vykúpem v kofeínovej jacuzzi.
"Ako ste sa vyspali slniečka?" znova som si zívla a len sa pozrela na Olivera, ktorý sedel ku mne chrbtom a vyjedal z misiek cestoviny a cereálie zároveň. Malik, ten sa opieral o zábradlie na balkóne a nerušene vydychoval do čerstvého dňa ten cigaretový smrad.
"Chce niekto kávu?" prešla som k linke, kde z kanvice bublala voda. Oliver mi za chrbtom zamrmlal ďakujúce nie.
"Praje si vaše veličenstvo čerstvú kávu?" nahla som sa a zasyčala na Malika. Otočil sa za mojím hlasom, poslednýkrát potiahol a odhodil ohorok.
Ak to uvidela nejaká z mojich susied, prinúti ma zúčastniť sa najbližšej upratovacej brigády.
"Áno, vďaka." vrátil sa späť do kuchyne a sadol si za stôl.
Počas toho, ako som dávkovala do hrnčekov kávu, boli obaja až podozrievavo ticho. To znamenalo len jedno: je tu nejaký problém a potrebujú moju pomoc.
"Máme problém..." povzdychol Malik, len čo som pred neho položila jeho kávu.
Bingo.
"Ako inak. O čo ide?"
"Pozri sa sama.." kývol hlavou k Oliverovi. Nechápavo som tak urobila a...
"Čo sa ti dopekla stalo." zhíkla som pri pohľade na krpcovu tvárou. Otočila som sa k mrazničke a vytiahla sáčok mrazeného hrášku, ktorý som si ešte večer držala na zápästí.
"Ten monokel si tam včera nemal. Čo sa stalo?" postavila som sa k Oliverovi, ktorý sa musel prestať napchávať a priložila mu obklad na jeho oko.
Cez noc sa mu jeho tvár pekne sfarbila...
"Prosím Ela, nechcem ísť domov. Otec ma zabije." prosebne na mňa pozrel.
Takže tu ide o to? Mám ho tu skrývať, kým sa mu nestratí tá strašná modrina?
"Čo.sa.stalo." precedila som cez zuby. Oliver sklopil zrak a povzdychol.
"Prikázali mi ukradnúť nejaké veci v potravinách, no dostal som strach a nemal som ani dostatok peňazí, aby som ich kúpil. Keď som sa vrátil s prázdnymi rukami... Prosím, ak otec zistí, že som sa zamiešal do problémov, tak..." začal prehnane rýchlo hovoriť. Díval sa na mňa s divoko rozšírenými očami a jeho ruka zvierala moje zápästie akoby na nej závisel jeho život.
"Niečo vymyslím, okej?" zmiernila som svoje zamračenie. Bol to sľub, ktorý som mu dala a mienila som ho aj dodržať.
Toto bude v porovnaní s malérmi jeho brata jahoda.
"Nachvíľu si to podrž..." povedala som Oliverovi a načiahla sa pre svoj zvoniaci telefón. Pozrela som sa na displej a bolestne pozrela do stropu kuchyne.
Práve teraz nie!
"Ahoj Bobby..." nasilu som predstierala nadšenie z jej telefonátu.
Sťažnosti na jej priateľky sa mi teraz vážne nehodili.
"Dúfam, že si nezabudla..." varovným tónom ma privítala. Nechápavo som pokrčila čelo a na mini sekundu ostala ticho...
"Jasné, že si zabudla!" rozhorčene skríkla až som si musela skontrolovať ušný bubienok.
Ešte sa mi aj niekto čuduje? Pri toľkých problémoch?
"Dúfam, že si už na ceste sem, aby si mi pomohla s prípravou oslavy mojich narodenín! Tak ako si mi to sľúbila!"
V duchu som sa plesla po čele.
Bobby a jej oslava 45tych narodenín....
V skutočnosti... to bolo celkom zábavné. Bobby sa tvárila, že je a bude večne mladá, nedokázala si priznať starší vek ako bolo 45 a všetci jej priatelia každý rok s radosťou hrali toto divadielko s ňou.
A vtedy mi niečo napadlo.
"Večer ma máš pri svojom stole pod podmienkou, že si môžem priviesť jedného..." pozrela som na Olivera, ktorý sa zdesene pozrel na svojho brata.
"...alebo dvoch hostí?" opatrne som to skúsila.
"Samozrejme, tvoji priatelia sú u mňa vítaní! Gratulujem zlatko, predsa nejakých máš!" hlasno sa zasmiala a ja som len pretočila očami.

Nemohla som si nevšimnúť Malikov úškrn, keď počul Bobbinu poznámku....
"Super, je to dohodnuté." len som zamumlala a zložila. Položila som mobil stranou a povzdychla.
"Ste moji veční dlžníci..." ukázala som na oboch prstom.
Víkend s Bobby v meste, kde som trávila každé prázdniny a za prítomnosti Malika a jeho brata....

Čakajú ma rušné hodiny plné klamania a vysvetľovania.

Myslím, že je zbytočné nejako sa ospravedlňovať a vysvetľovať, čo všetko mi zabránilo písať... Namiesto toho, idem písať ďalej pokračko tejto časti. Ďakujem za všetko! :)

 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nelcik Nelcik | 15. srpna 2015 v 19:15 | Reagovat

Ach, ja som sa tak veľmi nemohla dočkať novej časti a teraz toto. :-D
Ja si tento príbeh nedokážem vynachváliť, neskutočne ma potešila nová časť a naozaj sa teším na to pokračovanie.
Neviem, čo ďalej by som mala napísať, keďže moje vyjadrovacie schopnosti sa práve v tejto chvíli nejako vytratili. Hah, nech už bude nová časť. :-)

2 Kačenka Kačenka | Web | 17. srpna 2015 v 0:16 | Reagovat

Už sa konečne dočkám toho momentu? :-D :-D :-D

3 Lily Lily | 19. září 2015 v 20:22 | Reagovat

Kedy bude pokračovanie? Som veľmi netrpezlivá. :-D

4 -N- -N- | Web | 6. července 2016 v 16:49 | Reagovat

Ahoj Lenka... my (možno nie všetci), stále čakáme :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama